Informácie o likvidáciach na Váš email
Váš email :
Táto stránka je chránená službou reCAPTCHA. Zistiť viac.
Informácie získané prostredníctvom Google reCAPTCHA podliehajú Pravidlám ochrany osobných údajov a Zmluvným podmienkam spoločnosti Google a používajú sa všeobecné bezpečnostné účely (nepoužívajú sa na prispôsobenú reklamu spoločnosti Google).
Anketa
Aký pokles tržieb spôsobil vo Vašej spoločnosti COVID-19
Hlasovalo 399 ľudí

Zrušenie účasti spoločníka súdom na návrh spoločníka

Pridané: 10.08.2020
|
Prečítate za 16 min.
|
Mgr. Veronika Bilkovičová, DiS

Ďalšou možnosťou ukončenia členstva za trvania spoločnosti je podanie návrhu spoločníka príslušnému Okresnému súdu, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti. „Ak nejde o spoločnosti s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.“ 
Vzhľadom na nemožnosť jednostranného vystúpenia spoločníka zo spoločnosti, jediný možný spôsob predstavuje súdna cesta za podmienok uvedených v Obchodnom zákonníku, resp. v ustanoveniach Civilného sporového poriadku, upravujúcich procesný postup v súdnom konaní. Podmienkou úspešnosti návrhu je sila dokazovania zo strany spoločníka, ktorý musí preukázať, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.


„Dôvody pre ktoré môže spoločník požadovať zrušenie svojej účasti v spoločnosti, môžu spočívať v jeho zmenených osobných alebo majetkových pomeroch.“ 


Obchodný zákonník ponúka príslušnému súdu pri rozhodovaní o zániku účasti spoločníka v spoločnosti široký priestor na voľnú úvahu, aké dôvody môže považovať za tie, pre ktoré nemožno od spoločníka požadovať, aby sa naďalej podieľal na činnosti spoločnosti. Zverené široké oprávnenie musí preto súd využívať uvážlivo, zvážiť význam každej jednotlivej skutočnosti pre posúdenie veci a dbať pri tom na to, aby odopretím uplatňovaného práva nedošlo k nedôvodnému zásahu do pomerov navrhovateľa, ale aj na to, aby jeho priznaním nedošlo k nedôvodnému zásahu do pomerov navrhovateľa, no i na to, aby jeho priznaním nedošlo k neúmernému zásahu do práv spoločnosti, prípadne jej spoločníkov. Ochrana poskytovaná súdom sa teda musí vzťahovať nielen na navrhovateľa, ale aj na spoločnosť a ostatných spoločníkov. V tomto smere musí súd dbať najmä na to, aby ujma spôsobená ktorejkoľvek zo zúčastnených osôb nebola neprimeraná, t. j. aby v dôsledku zásahu do pomerov spoločnosti neboli podstatne závažnejšie než tie, ktoré by vznikli navrhovateľovi z dôvodu nepriznania práva.  


Preto sa v tejto podkapitole budeme bližšie venovať jednotlivým prípadom, ktoré spadajú pod ustanovenie § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka aj s poukazom na dostupnú judikatúru súd Slovenskej republiky i Českej republiky.


Ustanovenie § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka, v súlade s ktorým môže požadovať spoločník zrušenie účasti v spoločnosti, nešpecifikuje dôvody, na ktoré by sa spoločník pri vôli vystúpiť zo spoločnosti mohol odvolávať. Takáto všeobecná formulácia predstavuje pre súd širokú úvahu pri rozhodovaní o zrušení účasti spoločníka, pričom súd v konaní postupuje podľa § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov postupuje tak, že „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“ Ku kritériám hodnotenia dôkazov zrušenia účasti v spoločnosti sa vyjadril vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Banskej Bystrici zo dňa 28. mája 2013, sp. zn. 41 Cob 195/2013 „Či určité konanie napĺňa dôvod na zrušenie účasti v spoločnosti, sa hodnotí aj podľa zistení vnútorných pomerov spoločnosti, vzájomných vzťahov spoločníkov, vžitých a spoločníkmi akceptovaných zvyklostí a činností spoločnosti a okolností, za ktorých ku konaniu, ktoré má byť dôvodom na zrušenie účasti v spoločnosti, došlo.“ 

 

Vybrané dôvody zrušenia účasti spoločníka súdom na návrh spoločníka

 

V tejto časti sa budeme bližšie venovať jednotlivým prípadom, ktoré spadajú pod ustanovenie § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka aj s poukazom na dostupnú judikatúru súd Slovenskej republiky i Českej republiky i názory autorov v odbornej literatúre.
Možným dôvodom zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti je dopad účasti v spoločnosti na zdravotný stav, pokiaľ je natoľko závažný, že mu neumožňuje podieľať sa na činnosti spoločnosti. Každý spoločník má právo aktívne sa podieľať na chode spoločnosti, a to prinajmenšom účasťou na valných zhromaždeniach. Je však na ňom, či a ako sa rozhodne uplatňovať svoje právo podieľať sa na riadení spoločnosti, musí však mať objektívnu možnosť toto právo uplatniť. 


Z hľadiska judikatúry v tomto smere poukazujeme na Rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote51, kedy ako dôvod zániku účasti spoločníka v spoločnosti bol chorobný stav spoločníka v súvislosti s chorobou diabetes. Aj v tomto konaní sa súd v prvom rade zameral na zistenie a zdokumentovanie zdravotného stavu navrhovateľa, či je tak závažný, že mu nedovoľuje sa aktívne zúčastňovať na celkovom chode, fungovaní a rozvoji spoločnosti. V druhom rade však musel vziať do úvahy i predmet podnikania a druh činnosti, s ktorou nie 

je možné za danej diagnózy dotknutého spoločníka vykonávať bez komplikácií aktívnu účasť na chode spoločnosti.


V súdnej praxi však nájdeme i určité limitácie. Ako príklad poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, v zmysle ktorého „nemôže samotná účasť spoločníka v riadne fungujúcej spoločnosti , z ktorej nevyplývajú pre spoločníka žiadne povinnosti, sama o sebe spôsobiť stres vedúci k zhoršeniu zdravotného stavu spoločníka a nie je dôvodom pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti“.

 

 

Najvyšší Súd v ďalšom znení odôvodnenia ponecháva určitý priestor na úvahu o tom, kedy môže byť stres brániť výkonu práv spoločníka. Taký dôvod si ale vyžaduje, aby k účasti spoločníka v spoločnosti pristúpili ďalšie stresujúce faktory ako napríklad spory medzi spoločníkmi, problémy v hospodárení spoločnosti, vysoké pracovné zaťaženie a pod.  Tento dôvod však vyžaduje citlivé posúdenie hranice, kedy je dopad na zdravotný stav tak závažný, že nemožno od spoločníka spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti.

 

Dôvodom môže byť i pracovné preťaženie spoločníka aktivitami pre spoločnosť, pokiaľ spoločenská zmluva vyžaduje povinnosť osobnej účasti spoločníka na činnosti spoločnosti. Spoločník sa tak pod vplyvom zhoršenia svojho zdravotného stavu ocitá v situácií, kedy nebude môcť plniť svoje povinnosti a ostatný spoločníci i napriek tomu budú trvať na ich plnení. Na jednej strane to môže znamenať nepriaznivý stav v podobe poškodenia samotnej spoločnosti, na strane druhej vedomie spoločníka o jeho vlastnej neschopnosti môže viesť k ďalšiemu stresu a zhoršeniu zdravotného stavu. 


Nemenej zložité a komplikované prípady sú tie, predmetom ktorých je zlé fingovanie vnútorných vzťahov v spoločnosti. Každá spoločnosť môže fungovať efektívne a v súlade so záujmami všetkých spoločníkov len vtedy, keď nie je zaťažená žiadnymi vnútornými rozkolmi medzi spoločníkmi. Ako príklad môže slúžiť rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , v zmysle ktorého založenie inej spoločnosti niektorými spoločníkmi, i keď nie je porušením žiadnej spoločnosti, môže v spoločnosti tak narušiť vzťahy medzi spoločníkmi a vyvolať nedôveru spoločníkov, ktorí sa na založení novej spoločnosti nepodieľajú, že od nich nie je možné spravodlivo žiadať, aby v spoločnosti zotrvali.
Nemožnosť ovplyvniť pomery resp. činnosť v spoločnosti bola predmetom súdneho prieskumu Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 6 Obo 128/1996. Z hľadiska skutkovej podstaty prejednávaného prípadu došlo v prípade spoločnosti k rozpredaniu celého majetku, v dôsledku čoho bola spoločnosť už viac rokov nefunkčná. Ďalší dvaja spoločníci mali väčšinu potrebnú na prijatie rozhodnutí valného zhromaždenia a tak navrhovateľ ako spoločník nevedel nájsť spôsob, akým by mohol ovplyvniť činnosť spoločnosti.

 

Dokonca navrhovateľovi nebol umožnený ani prístup do sídla spoločnosti, a taktiež znemožnená účasť na valných zhromaždeniach, pretože sa nekonali. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí zaujal záver, že pokiaľ spoločnosť alebo ostatní spoločníci porušili podstatným spôsobom svoje povinnosti na ujmu žalobcu (spoločníka), v dôsledku čoho by nebolo spravodlivé od neho žiadať, aby v spoločnosti zotrval, môže to byť dôvodom pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti.“ 


„Jedným z judikatúrou prijatých dôvodov zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti je nesplnenie základného účelu spoločnosti, a to nevykonávanie žiadnej činnosti a nevykazovanie zisku. Takáto situácia môže, no nemusí nastať v dôsledku nezhody spoločníkov, vzájomnom ignorovaní sa spoločníkov, či vytváraní konfliktných situácii.“  Skutkovou podstatou pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti v zmysle § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka spočívajúcou v tom, že od spoločníka nemožno spravodlivo požadovať, aby zostal v spoločnosti, v súlade s rozhodnutím Krajského obchodního súdu v Brně, sp. zn. 29/33 naplňuje stav, keď nedošlo k realizácií predmetu podnikaniam a tým k splneniu účelu spoločnosti podľa spoločenskej zmluvy.

 

Konkrétne dôvody, pre ktoré súd od spoločníka nemožno požadovať zotrvanie v spoločnosti predstavujú podľa súdnej praxe najmä: „(...) spoločník bráni ostatným spoločníkom v účasti na riadení a podnikaná spoločnosti...“; „(...) spoločnosť závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti voči spoločníkovi, alebo keď takýmto spôsobom porušujú svoje povinnosti ostatný spoločníci na ujmu spoločníka....“; „(...) medzi spoločníkmi vznikli také spory v zásadných otázkach, ktoré postupne prerástli až do vzájomného obviňovania z trestnej činnosti...“61; „(...) niektorý spoločník založí inú spoločnosť, čím môže tak narušiť vzťahy medzi spoločníkmi a vyvolať nedôveru spoločníkov, ktorí sa na založení spoločnosti nebudú podieľať,“.

 

V súdnej praxi sa však nájdu i prípady, v ktorých súdy judikovali, že neboli splnené zákonné podmienky pre zrušenie účasti spoločníka súdom. Na základe rozhodnutí vyplýva, že: „(...) skutočnosť, že spoločník v spoločnosti nemá väčšinu hlasov potrebnú na presadenie svojej vôle proti vôli ostatných spoločníkov, sama o sebe nemôže byť dôvodom pre zrušenie jeho účasti v spoločnosti“ ; „(...) dôvodom pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom nemôže byť bez ďalšieho iba skutočnosť, že je menšinovým spoločníkom...“;„(...) odmietnutím odkúpenia obchodného podielu spoločníka ostatnými spoločníkmi nie je právny nárok, takéhoto odkúpenia nedôjde k porušeniu práv spoločníka a nemožno z neho preto vyvodzovať dôvod pre ukončenie jeho účasti v spoločnosti.“;„(...) odvolanie konateľa z funkcie, a to bez ohľadu na to, že je konateľ spoločníkom, je právom spoločníkov, nakoľko na funkciu konateľa nemá žiadny spoločník právo. Takéto odvolanie preto nemôže byť samo osebe dôvodom pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti.“


Uvedený výpočet dôvodov v žiadnom prípade nemôžme považovať uzavretý alebo taxatívny, slúži len na predostretie príkladov, pre ktoré možno zrušiť účasť spoločníka v spoločnosti. Je to dané najmä rôznorodosťou podnikateľského života spojených so vznikom stále nových a odlišných okolností, ktoré narúšajú prirodzený chod spoločnosti v súlade so záujmami všetkých spoločníkov tak, ako sa na nich zhodli v zmysle uzavretej spoločenskej zmluvy.


Treba podotknúť, že právo spoločníka domáhať sa zrušenia účasti v spoločnosti môže mať svoje oprávnenie len vtedy, pokiaľ okrem neho má účasť v spoločnosti ešte aspoň jeden spoločník. Ak by sa dotknutý spoločník v danej pozícii, do úvahy by pripadala možnosť previesť obchodný podiel na nového spoločníka alebo zrušenie spoločnosti s likvidáciou.

 

 

 

 

 

Ďalšou možnosťou ukončenia členstva za trvania spoločnosti je podanie návrhu spoločníka príslušnému Okresnému súdu, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti. „Ak nejde o spoločnosti s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.“ 
Vzhľadom na nemožnosť jednostranného vystúpenia spoločníka zo spoločnosti, jediný možný spôsob predstavuje súdna cesta za podmienok uvedených v Obchodnom zákonníku, resp. v ustanoveniach Civilného sporového poriadku, upravujúcich procesný postup v súdnom konaní. Podmienkou úspešnosti návrhu je sila dokazovania zo strany spoločníka, ktorý musí preukázať, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.


„Dôvody pre ktoré môže spoločník požadovať zrušenie svojej účasti v spoločnosti, môžu spočívať v jeho zmenených osobných alebo majetkových pomeroch.“ 


Obchodný zákonník ponúka príslušnému súdu pri rozhodovaní o zániku účasti spoločníka v spoločnosti široký priestor na voľnú úvahu, aké dôvody môže považovať za tie, pre ktoré nemožno od spoločníka požadovať, aby sa naďalej podieľal na činnosti spoločnosti. Zverené široké oprávnenie musí preto súd využívať uvážlivo, zvážiť význam každej jednotlivej skutočnosti pre posúdenie veci a dbať pri tom na to, aby odopretím uplatňovaného práva nedošlo k nedôvodnému zásahu do pomerov navrhovateľa, ale aj na to, aby jeho priznaním nedošlo k nedôvodnému zásahu do pomerov navrhovateľa, no i na to, aby jeho priznaním nedošlo k neúmernému zásahu do práv spoločnosti, prípadne jej spoločníkov. Ochrana poskytovaná súdom sa teda musí vzťahovať nielen na navrhovateľa, ale aj na spoločnosť a ostatných spoločníkov. V tomto smere musí súd dbať najmä na to, aby ujma spôsobená ktorejkoľvek zo zúčastnených osôb nebola neprimeraná, t. j. aby v dôsledku zásahu do pomerov spoločnosti neboli podstatne závažnejšie než tie, ktoré by vznikli navrhovateľovi z dôvodu nepriznania práva.  


Preto sa v tejto podkapitole budeme bližšie venovať jednotlivým prípadom, ktoré spadajú pod ustanovenie § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka aj s poukazom na dostupnú judikatúru súd Slovenskej republiky i Českej republiky.


Ustanovenie § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka, v súlade s ktorým môže požadovať spoločník zrušenie účasti v spoločnosti, nešpecifikuje dôvody, na ktoré by sa spoločník pri vôli vystúpiť zo spoločnosti mohol odvolávať. Takáto všeobecná formulácia predstavuje pre súd širokú úvahu pri rozhodovaní o zrušení účasti spoločníka, pričom súd v konaní postupuje podľa § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov postupuje tak, že „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“ Ku kritériám hodnotenia dôkazov zrušenia účasti v spoločnosti sa vyjadril vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Banskej Bystrici zo dňa 28. mája 2013, sp. zn. 41 Cob 195/2013 „Či určité konanie napĺňa dôvod na zrušenie účasti v spoločnosti, sa hodnotí aj podľa zistení vnútorných pomerov spoločnosti, vzájomných vzťahov spoločníkov, vžitých a spoločníkmi akceptovaných zvyklostí a činností spoločnosti a okolností, za ktorých ku konaniu, ktoré má byť dôvodom na zrušenie účasti v spoločnosti, došlo.“ 

 

Vybrané dôvody zrušenia účasti spoločníka súdom na návrh spoločníka

 

V tejto časti sa budeme bližšie venovať jednotlivým prípadom, ktoré spadajú pod ustanovenie § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka aj s poukazom na dostupnú judikatúru súd Slovenskej republiky i Českej republiky i názory autorov v odbornej literatúre.
Možným dôvodom zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti je dopad účasti v spoločnosti na zdravotný stav, pokiaľ je natoľko závažný, že mu neumožňuje podieľať sa na činnosti spoločnosti. Každý spoločník má právo aktívne sa podieľať na chode spoločnosti, a to prinajmenšom účasťou na valných zhromaždeniach. Je však na ňom, či a ako sa rozhodne uplatňovať svoje právo podieľať sa na riadení spoločnosti, musí však mať objektívnu možnosť toto právo uplatniť. 


Z hľadiska judikatúry v tomto smere poukazujeme na Rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote51, kedy ako dôvod zániku účasti spoločníka v spoločnosti bol chorobný stav spoločníka v súvislosti s chorobou diabetes. Aj v tomto konaní sa súd v prvom rade zameral na zistenie a zdokumentovanie zdravotného stavu navrhovateľa, či je tak závažný, že mu nedovoľuje sa aktívne zúčastňovať na celkovom chode, fungovaní a rozvoji spoločnosti. V druhom rade však musel vziať do úvahy i predmet podnikania a druh činnosti, s ktorou nie 

je možné za danej diagnózy dotknutého spoločníka vykonávať bez komplikácií aktívnu účasť na chode spoločnosti.


V súdnej praxi však nájdeme i určité limitácie. Ako príklad poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, v zmysle ktorého „nemôže samotná účasť spoločníka v riadne fungujúcej spoločnosti , z ktorej nevyplývajú pre spoločníka žiadne povinnosti, sama o sebe spôsobiť stres vedúci k zhoršeniu zdravotného stavu spoločníka a nie je dôvodom pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti“.

 

 

Najvyšší Súd v ďalšom znení odôvodnenia ponecháva určitý priestor na úvahu o tom, kedy môže byť stres brániť výkonu práv spoločníka. Taký dôvod si ale vyžaduje, aby k účasti spoločníka v spoločnosti pristúpili ďalšie stresujúce faktory ako napríklad spory medzi spoločníkmi, problémy v hospodárení spoločnosti, vysoké pracovné zaťaženie a pod.  Tento dôvod však vyžaduje citlivé posúdenie hranice, kedy je dopad na zdravotný stav tak závažný, že nemožno od spoločníka spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti.

 

Dôvodom môže byť i pracovné preťaženie spoločníka aktivitami pre spoločnosť, pokiaľ spoločenská zmluva vyžaduje povinnosť osobnej účasti spoločníka na činnosti spoločnosti. Spoločník sa tak pod vplyvom zhoršenia svojho zdravotného stavu ocitá v situácií, kedy nebude môcť plniť svoje povinnosti a ostatný spoločníci i napriek tomu budú trvať na ich plnení. Na jednej strane to môže znamenať nepriaznivý stav v podobe poškodenia samotnej spoločnosti, na strane druhej vedomie spoločníka o jeho vlastnej neschopnosti môže viesť k ďalšiemu stresu a zhoršeniu zdravotného stavu. 


Nemenej zložité a komplikované prípady sú tie, predmetom ktorých je zlé fingovanie vnútorných vzťahov v spoločnosti. Každá spoločnosť môže fungovať efektívne a v súlade so záujmami všetkých spoločníkov len vtedy, keď nie je zaťažená žiadnymi vnútornými rozkolmi medzi spoločníkmi. Ako príklad môže slúžiť rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , v zmysle ktorého založenie inej spoločnosti niektorými spoločníkmi, i keď nie je porušením žiadnej spoločnosti, môže v spoločnosti tak narušiť vzťahy medzi spoločníkmi a vyvolať nedôveru spoločníkov, ktorí sa na založení novej spoločnosti nepodieľajú, že od nich nie je možné spravodlivo žiadať, aby v spoločnosti zotrvali.
Nemožnosť ovplyvniť pomery resp. činnosť v spoločnosti bola predmetom súdneho prieskumu Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 6 Obo 128/1996. Z hľadiska skutkovej podstaty prejednávaného prípadu došlo v prípade spoločnosti k rozpredaniu celého majetku, v dôsledku čoho bola spoločnosť už viac rokov nefunkčná. Ďalší dvaja spoločníci mali väčšinu potrebnú na prijatie rozhodnutí valného zhromaždenia a tak navrhovateľ ako spoločník nevedel nájsť spôsob, akým by mohol ovplyvniť činnosť spoločnosti.

 

Dokonca navrhovateľovi nebol umožnený ani prístup do sídla spoločnosti, a taktiež znemožnená účasť na valných zhromaždeniach, pretože sa nekonali. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí zaujal záver, že pokiaľ spoločnosť alebo ostatní spoločníci porušili podstatným spôsobom svoje povinnosti na ujmu žalobcu (spoločníka), v dôsledku čoho by nebolo spravodlivé od neho žiadať, aby v spoločnosti zotrval, môže to byť dôvodom pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti.“ 


„Jedným z judikatúrou prijatých dôvodov zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti je nesplnenie základného účelu spoločnosti, a to nevykonávanie žiadnej činnosti a nevykazovanie zisku. Takáto situácia môže, no nemusí nastať v dôsledku nezhody spoločníkov, vzájomnom ignorovaní sa spoločníkov, či vytváraní konfliktných situácii.“  Skutkovou podstatou pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti v zmysle § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka spočívajúcou v tom, že od spoločníka nemožno spravodlivo požadovať, aby zostal v spoločnosti, v súlade s rozhodnutím Krajského obchodního súdu v Brně, sp. zn. 29/33 naplňuje stav, keď nedošlo k realizácií predmetu podnikaniam a tým k splneniu účelu spoločnosti podľa spoločenskej zmluvy.

 

Konkrétne dôvody, pre ktoré súd od spoločníka nemožno požadovať zotrvanie v spoločnosti predstavujú podľa súdnej praxe najmä: „(...) spoločník bráni ostatným spoločníkom v účasti na riadení a podnikaná spoločnosti...“; „(...) spoločnosť závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti voči spoločníkovi, alebo keď takýmto spôsobom porušujú svoje povinnosti ostatný spoločníci na ujmu spoločníka....“; „(...) medzi spoločníkmi vznikli také spory v zásadných otázkach, ktoré postupne prerástli až do vzájomného obviňovania z trestnej činnosti...“61; „(...) niektorý spoločník založí inú spoločnosť, čím môže tak narušiť vzťahy medzi spoločníkmi a vyvolať nedôveru spoločníkov, ktorí sa na založení spoločnosti nebudú podieľať,“.

 

V súdnej praxi sa však nájdu i prípady, v ktorých súdy judikovali, že neboli splnené zákonné podmienky pre zrušenie účasti spoločníka súdom. Na základe rozhodnutí vyplýva, že: „(...) skutočnosť, že spoločník v spoločnosti nemá väčšinu hlasov potrebnú na presadenie svojej vôle proti vôli ostatných spoločníkov, sama o sebe nemôže byť dôvodom pre zrušenie jeho účasti v spoločnosti“ ; „(...) dôvodom pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom nemôže byť bez ďalšieho iba skutočnosť, že je menšinovým spoločníkom...“;„(...) odmietnutím odkúpenia obchodného podielu spoločníka ostatnými spoločníkmi nie je právny nárok, takéhoto odkúpenia nedôjde k porušeniu práv spoločníka a nemožno z neho preto vyvodzovať dôvod pre ukončenie jeho účasti v spoločnosti.“;„(...) odvolanie konateľa z funkcie, a to bez ohľadu na to, že je konateľ spoločníkom, je právom spoločníkov, nakoľko na funkciu konateľa nemá žiadny spoločník právo. Takéto odvolanie preto nemôže byť samo osebe dôvodom pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti.“


Uvedený výpočet dôvodov v žiadnom prípade nemôžme považovať uzavretý alebo taxatívny, slúži len na predostretie príkladov, pre ktoré možno zrušiť účasť spoločníka v spoločnosti. Je to dané najmä rôznorodosťou podnikateľského života spojených so vznikom stále nových a odlišných okolností, ktoré narúšajú prirodzený chod spoločnosti v súlade so záujmami všetkých spoločníkov tak, ako sa na nich zhodli v zmysle uzavretej spoločenskej zmluvy.


Treba podotknúť, že právo spoločníka domáhať sa zrušenia účasti v spoločnosti môže mať svoje oprávnenie len vtedy, pokiaľ okrem neho má účasť v spoločnosti ešte aspoň jeden spoločník. Ak by sa dotknutý spoločník v danej pozícii, do úvahy by pripadala možnosť previesť obchodný podiel na nového spoločníka alebo zrušenie spoločnosti s likvidáciou.

 

 

 

 

 


Späť na zoznam článkov
Zatvoriť

K článku neboli pridané žiadne komentáre vložiť nový komentár

Ponúkame legálne likvidácie a konkurzy spoločností v súlade so všetkými zákonmi.

Neposkytujeme právne poradenstvo alebo právne služby a preto informácie nemajú charakter právneho poradenstva, teda nemôžu byť za také považované. V prípade realizácie právnych služieb sú realizované prostredníctvom advokátskej kancelárie a v prípade odborných vyjadrení v oblasti účtovníctva sú realizované daňovým poradcom. 

Nie sme plátcami DPH. Zmluvné a fakturačné údaje sú uvedené na stránke "kontakt"