Zánik právnickej osoby, resp. smrť fyzickej osoby, ktorá bola spoločníkom
K zmene majiteľa obchodného podielu prichádza okrem prípadov jeho zmluvného prevodu aj prechodom, a to dvoma spôsobmi:
- sukcesiou (právnym nástupníctvom) pri zániku spoločníka, ktorý je právnickou osobou,
- dedením pri úmrtí spoločníka – fyzickej osoby.
Zánik právnickej osoby ako spoločníka s právnym nástupníkom, t. j. bez likvidácie, je predmetom úpravy § 116 ods. 1 Obchodného zákonníka. Prípady zániku spoločníka – právnickej osoby s likvidáciou však už osobitne nerieši, preto sa analogicky uplatňujú ustanovenia zo všeobecnej časti pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti počas trvania spoločnosti. „Z týchto dôvodov je preto praktické riešenie tejto situácie v spoločenskej zmluve. Spoločenská zmluva môže napr. obsahovať ustanovenie, že v prípade likvidácie spoločníka dôjde k zníženiu základného imania spoločnosti o vklad spoločníka, ktorý je v likvidácii a k následnému vyrovnaciemu podielu likvidátorovi“68 Nájdu sa však i spôsoby, ako je tomu možné predísť. V tomto prípade prichádza do úvahy zakotvenie predkupného práva v prospech ostatných spoločníkov na obchodný podiel spoločníka v likvidácií, resp. jeho prevod na tretie osoby v prípade, ak spoločníci v lehote určenej spoločenskej zmluve predkupné právo neuplatnia.
Právna úprava obchodných spoločností obsiahnutá v Obchodnom zákonníku čiastočne upravuje i režim právnych následkov spojených so smrťou fyzickej osoby – spoločníka obchodnej spoločnosti. No nie je to norma upravujúca dedenie ako také. Preto sa musíme vrátiť k úvodným ustanoveniam § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak Obchodný zákonník nepredvída v našom prípade zvláštnu úpravu pre prípad smrti spoločníka, aplikujú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Dedenie obchodného podielu si z hľadiska vývoja právnych vzťahov prešlo určitou zmenou. Úprava obsiahnutá v § 116 Obchodného zákonníka, účinná do 31.12.2001, ustanovovala, že obchodný podiel sa dedí za splnenia dvoch podmienok – ak to spoločenská zmluva výslovne pripúšťala a súčasne sa dedič o účasť v spoločnosti prihlásil do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. No v dôsledku zmeny právnej úpravy účinnej od 1.1.2002 došlo k posilneniu postavenia spoločnosti. Dedič už stratil možnosť rozhodnúť sa, či podá alebo nepodá prihlášku o účasť v spoločnosti. V dôsledku novelizácie preto smrťou spoločníka prechádza obchodný podiel ex lege na dediča zomretého spoločníka.
Obchodný podiel je teda predmetom dedičského konania. Zákon počíta s alternatívou zrušenia účasti dediča v spoločnosti s ručením obmedzeným na dvoch miestach (v § 116 ods. 2 OBZ a § 148 ods. 1 OBZ).V oboch prípadoch je dôvodom pre zrušenie účasti spoločnosti nemožnosť spravodlivo požadovať, aby spoločník (§ 148 OBZ), resp. dedič (§ 116 OBZ), ktorý sa stal spoločníkom, v spoločnosti zotrval. Možno sa prikloniť k názoru, že sa tu zdá byť mierne nadbytočná duplicitná úprava, keďže dedič sa spoločníkom stáva už dňom smrti poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka) a to by mu vyplynulo aj bez výslovnej úpravy v § 116 Obchodného zákonníka.
Daný stav prezumpcie prechodu obchodného podielu ex lege na dediča je možné do istej miery negovať. V prvom rade je potrebné vziať do úvahy ustanovenia spoločenskej zmluvy, ktorá môže v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka dedenie obchodného podielu vylúčiť. V súlade so súdnou praxou nie je možné v spoločenskej zmluve určiť osobu, na ktorú obchodný podiel prejde.
V druhom prípade dochádza k prelomeniu tejto zásady v dôsledku uplatnenia zásady lex specialis derogat legi generali, napr. v prípade dedenia obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá poskytuje právne služby. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii – dedičom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť len advokát. V prípade, že dedič nie je advokátom, vzniká mu voči spoločnosti právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Takáto právna úprava reaguje najmä na situácie, kedy sa dedič stáva vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ale nie je schopný, resp. nemá záujem zodpovedne sa podieľať na činnosti súvisiacej s členstvom v spoločnosti. Dedičovi v podstate ani neostáva iná možnosť než podať návrh na súd o zrušenie účasti v spoločnosti, pretože mu to nedovoľuje právna úprava inštitútu dedenia, v zmysle ktorého nie je možné odmietnuť dedičstvo čiastočne (v našom prípade v časti týkajúcej sa obchodného podielu).
Inak by dedič musel odmietnuť dedičstvo ako celok.
K zmene majiteľa obchodného podielu prichádza okrem prípadov jeho zmluvného prevodu aj prechodom, a to dvoma spôsobmi:
- sukcesiou (právnym nástupníctvom) pri zániku spoločníka, ktorý je právnickou osobou,
- dedením pri úmrtí spoločníka – fyzickej osoby.
Zánik právnickej osoby ako spoločníka s právnym nástupníkom, t. j. bez likvidácie, je predmetom úpravy § 116 ods. 1 Obchodného zákonníka. Prípady zániku spoločníka – právnickej osoby s likvidáciou však už osobitne nerieši, preto sa analogicky uplatňujú ustanovenia zo všeobecnej časti pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti počas trvania spoločnosti. „Z týchto dôvodov je preto praktické riešenie tejto situácie v spoločenskej zmluve. Spoločenská zmluva môže napr. obsahovať ustanovenie, že v prípade likvidácie spoločníka dôjde k zníženiu základného imania spoločnosti o vklad spoločníka, ktorý je v likvidácii a k následnému vyrovnaciemu podielu likvidátorovi“68 Nájdu sa však i spôsoby, ako je tomu možné predísť. V tomto prípade prichádza do úvahy zakotvenie predkupného práva v prospech ostatných spoločníkov na obchodný podiel spoločníka v likvidácií, resp. jeho prevod na tretie osoby v prípade, ak spoločníci v lehote určenej spoločenskej zmluve predkupné právo neuplatnia.
Právna úprava obchodných spoločností obsiahnutá v Obchodnom zákonníku čiastočne upravuje i režim právnych následkov spojených so smrťou fyzickej osoby – spoločníka obchodnej spoločnosti. No nie je to norma upravujúca dedenie ako také. Preto sa musíme vrátiť k úvodným ustanoveniam § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak Obchodný zákonník nepredvída v našom prípade zvláštnu úpravu pre prípad smrti spoločníka, aplikujú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Dedenie obchodného podielu si z hľadiska vývoja právnych vzťahov prešlo určitou zmenou. Úprava obsiahnutá v § 116 Obchodného zákonníka, účinná do 31.12.2001, ustanovovala, že obchodný podiel sa dedí za splnenia dvoch podmienok – ak to spoločenská zmluva výslovne pripúšťala a súčasne sa dedič o účasť v spoločnosti prihlásil do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. No v dôsledku zmeny právnej úpravy účinnej od 1.1.2002 došlo k posilneniu postavenia spoločnosti. Dedič už stratil možnosť rozhodnúť sa, či podá alebo nepodá prihlášku o účasť v spoločnosti. V dôsledku novelizácie preto smrťou spoločníka prechádza obchodný podiel ex lege na dediča zomretého spoločníka.
Obchodný podiel je teda predmetom dedičského konania. Zákon počíta s alternatívou zrušenia účasti dediča v spoločnosti s ručením obmedzeným na dvoch miestach (v § 116 ods. 2 OBZ a § 148 ods. 1 OBZ).V oboch prípadoch je dôvodom pre zrušenie účasti spoločnosti nemožnosť spravodlivo požadovať, aby spoločník (§ 148 OBZ), resp. dedič (§ 116 OBZ), ktorý sa stal spoločníkom, v spoločnosti zotrval. Možno sa prikloniť k názoru, že sa tu zdá byť mierne nadbytočná duplicitná úprava, keďže dedič sa spoločníkom stáva už dňom smrti poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka) a to by mu vyplynulo aj bez výslovnej úpravy v § 116 Obchodného zákonníka.
Z daného dôvodu je nutné vyhodnocovať potencionálne využitie služby likvidácia spoločnosti
Daný stav prezumpcie prechodu obchodného podielu ex lege na dediča je možné do istej miery negovať. V prvom rade je potrebné vziať do úvahy ustanovenia spoločenskej zmluvy, ktorá môže v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka dedenie obchodného podielu vylúčiť. V súlade so súdnou praxou nie je možné v spoločenskej zmluve určiť osobu, na ktorú obchodný podiel prejde.
V druhom prípade dochádza k prelomeniu tejto zásady v dôsledku uplatnenia zásady lex specialis derogat legi generali, napr. v prípade dedenia obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá poskytuje právne služby. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii – dedičom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť len advokát. V prípade, že dedič nie je advokátom, vzniká mu voči spoločnosti právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Takáto právna úprava reaguje najmä na situácie, kedy sa dedič stáva vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ale nie je schopný, resp. nemá záujem zodpovedne sa podieľať na činnosti súvisiacej s členstvom v spoločnosti. Dedičovi v podstate ani neostáva iná možnosť než podať návrh na súd o zrušenie účasti v spoločnosti, pretože mu to nedovoľuje právna úprava inštitútu dedenia, v zmysle ktorého nie je možné odmietnuť dedičstvo čiastočne (v našom prípade v časti týkajúcej sa obchodného podielu).
Inak by dedič musel odmietnuť dedičstvo ako celok.
Späť na zoznam článkov
