Informácie o likvidáciach na Váš email
Váš email :
Táto stránka je chránená službou reCAPTCHA. Zistiť viac.
Informácie získané prostredníctvom Google reCAPTCHA podliehajú Pravidlám ochrany osobných údajov a Zmluvným podmienkam spoločnosti Google a používajú sa všeobecné bezpečnostné účely (nepoužívajú sa na prispôsobenú reklamu spoločnosti Google).
Anketa
Aký pokles tržieb spôsobil vo Vašej spoločnosti COVID-19
Hlasovalo 400 ľudí

Zánik právnickej osoby, resp. smrť fyzickej osoby, ktorá bola spoločníkom

Pridané: 10.08.2020
|
Prečítate za 6 min.
|
Mgr. Veronika Bilkovičová, DiS

K zmene majiteľa obchodného podielu prichádza okrem prípadov jeho zmluvného prevodu aj prechodom, a to dvoma spôsobmi:
- sukcesiou (právnym nástupníctvom) pri zániku spoločníka, ktorý je právnickou osobou,
- dedením pri úmrtí spoločníka – fyzickej osoby.


Zánik právnickej osoby ako spoločníka s právnym nástupníkom, t. j. bez likvidácie, je predmetom úpravy § 116 ods. 1 Obchodného zákonníka. Prípady zániku spoločníka – právnickej osoby s likvidáciou však už osobitne nerieši, preto sa analogicky uplatňujú ustanovenia zo všeobecnej časti pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti počas trvania spoločnosti. „Z týchto dôvodov je preto praktické riešenie tejto situácie v spoločenskej zmluve. Spoločenská zmluva môže napr. obsahovať ustanovenie, že v prípade likvidácie spoločníka dôjde k zníženiu základného imania spoločnosti o vklad spoločníka, ktorý je v likvidácii a k následnému vyrovnaciemu podielu likvidátorovi“68 Nájdu sa však i spôsoby, ako je tomu možné predísť. V tomto prípade prichádza do úvahy zakotvenie predkupného práva v prospech ostatných spoločníkov na obchodný podiel spoločníka v likvidácií, resp. jeho prevod na tretie osoby v prípade, ak spoločníci v lehote určenej spoločenskej zmluve predkupné právo neuplatnia.


Právna úprava obchodných spoločností obsiahnutá v Obchodnom zákonníku čiastočne upravuje i režim právnych následkov spojených so smrťou fyzickej osoby – spoločníka obchodnej spoločnosti. No nie je to norma upravujúca dedenie ako také. Preto sa musíme vrátiť k úvodným ustanoveniam § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak Obchodný zákonník nepredvída v našom prípade zvláštnu úpravu pre prípad smrti spoločníka, aplikujú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka.


Dedenie obchodného podielu si z hľadiska vývoja právnych vzťahov prešlo určitou zmenou. Úprava obsiahnutá v § 116 Obchodného zákonníka, účinná do 31.12.2001, ustanovovala, že obchodný podiel sa dedí za splnenia dvoch podmienok – ak to spoločenská zmluva výslovne pripúšťala a súčasne sa dedič o účasť v spoločnosti prihlásil do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. No v dôsledku zmeny právnej úpravy účinnej od 1.1.2002 došlo k posilneniu postavenia spoločnosti. Dedič už stratil možnosť rozhodnúť sa, či podá alebo nepodá prihlášku o účasť v spoločnosti. V dôsledku novelizácie preto smrťou spoločníka prechádza obchodný podiel ex lege na dediča zomretého spoločníka.

 

Obchodný podiel je teda predmetom dedičského konania. Zákon počíta s alternatívou zrušenia účasti dediča v spoločnosti s ručením obmedzeným na dvoch miestach (v § 116 ods. 2 OBZ a § 148 ods. 1 OBZ).V oboch prípadoch je dôvodom pre zrušenie účasti spoločnosti nemožnosť spravodlivo požadovať, aby spoločník (§ 148 OBZ), resp. dedič (§ 116 OBZ), ktorý sa stal spoločníkom, v spoločnosti zotrval. Možno sa prikloniť k názoru, že sa tu zdá byť mierne nadbytočná duplicitná úprava, keďže dedič sa spoločníkom stáva už dňom smrti poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka) a to by mu vyplynulo aj bez výslovnej úpravy v § 116 Obchodného zákonníka.

 

Daný stav prezumpcie prechodu obchodného podielu ex lege na dediča je možné do istej miery negovať. V prvom rade je potrebné vziať do úvahy ustanovenia spoločenskej zmluvy, ktorá môže v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka dedenie obchodného podielu vylúčiť. V súlade so súdnou praxou nie je možné v spoločenskej zmluve určiť osobu, na ktorú obchodný podiel prejde.

 

V druhom prípade dochádza k prelomeniu tejto zásady v dôsledku uplatnenia zásady lex specialis derogat legi generali, napr. v prípade dedenia obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá poskytuje právne služby. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii – dedičom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť len advokát. V prípade, že dedič nie je advokátom, vzniká mu voči spoločnosti právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka.


Takáto právna úprava reaguje najmä na situácie, kedy sa dedič stáva vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ale nie je schopný, resp. nemá záujem zodpovedne sa podieľať na činnosti súvisiacej s členstvom v spoločnosti. Dedičovi v podstate ani neostáva iná možnosť než podať návrh na súd o zrušenie účasti v spoločnosti, pretože mu to nedovoľuje právna úprava inštitútu dedenia, v zmysle ktorého nie je možné odmietnuť dedičstvo čiastočne (v našom prípade v časti týkajúcej sa obchodného podielu).

Inak by dedič musel odmietnuť dedičstvo ako celok.

K zmene majiteľa obchodného podielu prichádza okrem prípadov jeho zmluvného prevodu aj prechodom, a to dvoma spôsobmi:
- sukcesiou (právnym nástupníctvom) pri zániku spoločníka, ktorý je právnickou osobou,
- dedením pri úmrtí spoločníka – fyzickej osoby.


Zánik právnickej osoby ako spoločníka s právnym nástupníkom, t. j. bez likvidácie, je predmetom úpravy § 116 ods. 1 Obchodného zákonníka. Prípady zániku spoločníka – právnickej osoby s likvidáciou však už osobitne nerieši, preto sa analogicky uplatňujú ustanovenia zo všeobecnej časti pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti počas trvania spoločnosti. „Z týchto dôvodov je preto praktické riešenie tejto situácie v spoločenskej zmluve. Spoločenská zmluva môže napr. obsahovať ustanovenie, že v prípade likvidácie spoločníka dôjde k zníženiu základného imania spoločnosti o vklad spoločníka, ktorý je v likvidácii a k následnému vyrovnaciemu podielu likvidátorovi“68 Nájdu sa však i spôsoby, ako je tomu možné predísť. V tomto prípade prichádza do úvahy zakotvenie predkupného práva v prospech ostatných spoločníkov na obchodný podiel spoločníka v likvidácií, resp. jeho prevod na tretie osoby v prípade, ak spoločníci v lehote určenej spoločenskej zmluve predkupné právo neuplatnia.


Právna úprava obchodných spoločností obsiahnutá v Obchodnom zákonníku čiastočne upravuje i režim právnych následkov spojených so smrťou fyzickej osoby – spoločníka obchodnej spoločnosti. No nie je to norma upravujúca dedenie ako také. Preto sa musíme vrátiť k úvodným ustanoveniam § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak Obchodný zákonník nepredvída v našom prípade zvláštnu úpravu pre prípad smrti spoločníka, aplikujú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka.


Dedenie obchodného podielu si z hľadiska vývoja právnych vzťahov prešlo určitou zmenou. Úprava obsiahnutá v § 116 Obchodného zákonníka, účinná do 31.12.2001, ustanovovala, že obchodný podiel sa dedí za splnenia dvoch podmienok – ak to spoločenská zmluva výslovne pripúšťala a súčasne sa dedič o účasť v spoločnosti prihlásil do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. No v dôsledku zmeny právnej úpravy účinnej od 1.1.2002 došlo k posilneniu postavenia spoločnosti. Dedič už stratil možnosť rozhodnúť sa, či podá alebo nepodá prihlášku o účasť v spoločnosti. V dôsledku novelizácie preto smrťou spoločníka prechádza obchodný podiel ex lege na dediča zomretého spoločníka.

 

Obchodný podiel je teda predmetom dedičského konania. Zákon počíta s alternatívou zrušenia účasti dediča v spoločnosti s ručením obmedzeným na dvoch miestach (v § 116 ods. 2 OBZ a § 148 ods. 1 OBZ).V oboch prípadoch je dôvodom pre zrušenie účasti spoločnosti nemožnosť spravodlivo požadovať, aby spoločník (§ 148 OBZ), resp. dedič (§ 116 OBZ), ktorý sa stal spoločníkom, v spoločnosti zotrval. Možno sa prikloniť k názoru, že sa tu zdá byť mierne nadbytočná duplicitná úprava, keďže dedič sa spoločníkom stáva už dňom smrti poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka) a to by mu vyplynulo aj bez výslovnej úpravy v § 116 Obchodného zákonníka.

 

Daný stav prezumpcie prechodu obchodného podielu ex lege na dediča je možné do istej miery negovať. V prvom rade je potrebné vziať do úvahy ustanovenia spoločenskej zmluvy, ktorá môže v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka dedenie obchodného podielu vylúčiť. V súlade so súdnou praxou nie je možné v spoločenskej zmluve určiť osobu, na ktorú obchodný podiel prejde.

 

V druhom prípade dochádza k prelomeniu tejto zásady v dôsledku uplatnenia zásady lex specialis derogat legi generali, napr. v prípade dedenia obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá poskytuje právne služby. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii – dedičom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť len advokát. V prípade, že dedič nie je advokátom, vzniká mu voči spoločnosti právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka.


Takáto právna úprava reaguje najmä na situácie, kedy sa dedič stáva vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ale nie je schopný, resp. nemá záujem zodpovedne sa podieľať na činnosti súvisiacej s členstvom v spoločnosti. Dedičovi v podstate ani neostáva iná možnosť než podať návrh na súd o zrušenie účasti v spoločnosti, pretože mu to nedovoľuje právna úprava inštitútu dedenia, v zmysle ktorého nie je možné odmietnuť dedičstvo čiastočne (v našom prípade v časti týkajúcej sa obchodného podielu).

Inak by dedič musel odmietnuť dedičstvo ako celok.


Späť na zoznam článkov
Zatvoriť

K článku neboli pridané žiadne komentáre vložiť nový komentár

Ponúkame legálne likvidácie a konkurzy spoločností v súlade so všetkými zákonmi.

Neposkytujeme právne poradenstvo alebo právne služby a preto informácie nemajú charakter právneho poradenstva, teda nemôžu byť za také považované. V prípade realizácie právnych služieb sú realizované prostredníctvom advokátskej kancelárie a v prípade odborných vyjadrení v oblasti účtovníctva sú realizované daňovým poradcom. 

Nie sme plátcami DPH. Zmluvné a fakturačné údaje sú uvedené na stránke "kontakt"