Zánik obchodného podielu v s.r.o.

Pridané: 03.08.2020
|
Prečítate za 58 min.
|
Mgr. Veronika Bilkovičová, DiS

V predmetnom článku dôkladne rozpracovávam možnosti zániku obchodného podielu.

 

 

 

1. POJEM A PRÁVNA POVAHA SPOLOČNOSTI S RUČENÍM OBMEDZENÝM

 

Spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej len spoločnosť) je vymedzená v Zákone 
513/1991 Zb., v ustanovení §105 ods. 1 Obchodného zákonníka ako spoločnosť, ktorej 

V predmetnom článku dôkladne rozpracovávam možnosti zániku obchodného podielu.

 

 

 

1. POJEM A PRÁVNA POVAHA SPOLOČNOSTI S RUČENÍM OBMEDZENÝM

 

Spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej len spoločnosť) je vymedzená v Zákone
513/1991 Zb., v ustanovení §105 ods. 1 Obchodného zákonníka ako spoločnosť, ktorej
základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Spoločnosť s ručením
obmedzeným, môže byť aj jednoosobová, tzn. že ju môže založiť len jedna osoba.
Spoločnosť s ručením obmedzeným zodpovedá za porušenie záväzkov svojím obchodným
majetkom a spoločníci ručia za záväzky spoločnosti len do výšky nesplateného vkladu,
zapísaného v obchodnom registri.

Základným znakom spoločnosti s ručením obmedzeným je jej samostatná právna
subjektivita vo forme právnickej osoby. Je to jeden z druhov obchodnej spoločnosti (§56
ods. 1 Obchodného zákonníka), ktorá za svoje záväzky zodpovedá celým svojim
majetkom. Zákon tohto typu spoločnosti predpisuje obligatórnu tvorbu základného imania
vkladmi svojich spoločníkov.

Vzhľadom k tomu že táto spoločnosť je obchodnou spoločnosťou, predmetom jej
aktivít je najmä výkon podnikateľskej činnosti v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného
zákonníka.

Na právne pomery vo vnútri spoločnosti sa vzťahujú ustanovenia Obchodného
zákonníka o záväzkoch. V rámci spoločnosti sa spravujú právne vzťahy

a) medzi zakladateľmi spoločnosti s ručením obmedzeným,
b) medzi spoločníkom a spoločnosťou,
c) medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na
spoločnosti,
d) zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka,
e) medzi konateľmi a spoločnosťou
f) medzi členmi dozornej rady, ak bola dozorná rada zriadená a spoločnosťou,
g) medzi spoločníkom a spoločnosťou pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti,
h) medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,


ďalšie osobitné ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré sa týkajú spoločnosti
a spoločníci by si ich mali naštudovať sú: ustanovenia Obchodného zákonníka o ručení,
náhrade škody, zmluve o predaji podniku a o mandátnej zmluve.

Samozrejme, že spoločnosti s ručením obmedzeným sa týkajú aj ďalšie právne
predpisy, rovnako ako iných obchodných spoločností. Ide najmä o úpravu živnostenského


alebo iného druhu podnikania, konkurzu a vyrovnania, exekúcie, daňového práva,
účtovníctva a pod.

 

1.1.Pojem spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným

 

Spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálovou spoločnosťou s osobitnými
prvkami. Charakteristickými znakmi spoločnosti s ručením obmedzeným je:

 

. povinnosť vytvoriť základný kapitál z vkladov spoločníkov, ktorý musí byť
minimálne 5 000,- Eur. Základné imanie sa môže počas existencie spoločnosti
zvyšovať a následne aj znižovať, avšak nikdy nesmie klesnúť pod minimálnu
hranicu. Hodnota vkladu spoločníka musí byť v súčasnosti aspoň 750,- Eur.
Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa musí
každý peňažný vklad splatiť najmenej na 30%. Hodnota splatených peňažných
vkladov spolu s hodnotou nepeňažných vkladov musí byť aspoň 50%
z minimálnej výšky základného imania. Ak spoločnosť zakladá len jeden
zakladateľ, základné imanie musí byť splatené v plnej výške;
. spoločník sa na základnom kapitály môže zúčastniť len jedným vkladom, keď
výška vkladu pre jednotlivých spoločníkov môže byť stanovená rozdielne,
celková výška vkladu však musí súhlasiť s výškou základného kapitálu
v spoločnosti;
. spoločníci ručia za záväzky spoločnosti iba v obmedzenej výške a len tak dlho,
pokiaľ nebude v obchodnom registri prevedený zápis o splatení všetkých
vkladov, tzn. ručia za záväzky spoločnosti do výšky súhrnu nesplatených častí
vkladu všetci spoločníci podľa stavu zápisu v obchodnom registri
. spoločníci sú účastníci spoločenskej zmluvy, ktorou môžu byť zaviazaný
k tomu, aby sa osobne podieľali na činnosti spoločnosti;
. niektoré rozhodnutia nečiní valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom
spoločnosti, ale spoločníci. Jedná sa napr. o zmenu spoločenskej zmluvy, ktorá
sa môže realizovať dohodou všetkých spoločníkov;
. vzťah spoločníka ku spoločnosti je vyjadrený obchodným podielom, ktorý je
tzv. inou majetkovou hodnotou a predstavuje účasť spoločníka na spoločnosti
a z nej plynúcich práv a povinností;

 


Spoločník je prostredníctvom svojich práv a povinností spojený s ostatnými
spoločníkmi do jedného vnútorne previazaného systému, ktorý zaisťuje fungovanie
spoločnosti. Spoločným znakom všetkých práv a povinností je skutočnosť, že vyjadruje
účastnícky vzťah spoločníka ku spoločnosti. Práva môžeme členiť na práva majetkové
(podiel na zisku, právo na vyporiadanie) a práva nemajetkovej povahy (právo na riadení
a kontroly činnosti spoločnosti. Povinnosti vyjadrené v zákone sú majetkovej povahy
(vkladová a príplatková povinnosť), spoločenská zmluva však môže stanoviť i povinnosť
iného charakteru.

 

Vkladovou povinnosťou spoločníka je povinnosť spoločníka splatiť vklad, ktorý sa
zaviazal vložiť do základného kapitálu spoločnosti. Vkladom spoločníka je súhrn
peňažných prostriedkov (peňažný vklad) alebo iných peňazí oceniteľných hodnôt
(nepeňažný vklad). Nepeňažným vkladom môže byť aj majetok, ak jeho hospodárska
hodnota je zistiteľná a ktorý môže spoločnosť hospodársky využiť vo vzťahu k predmetu
podnikania. Ak však na spoločnosť neprejde majetkové právo k predmetu nepeňažného
vkladu, je spoločník povinný zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu v peniazoch.

Ďalšie povinnosti majetkovej povahy je povinnosť príplatková. Keď podľa
ustanovenia § 121 odst. 1 Obchodného zákonníka môže spoločenská zmluva založiť právo
valnej hromady, uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na vytvorenie vlastného kapitálu
spoločnosti príplatkom mimo základný kapitál, a to len peňažným plnením.

Nesplnením vkladovej alebo príplatkovej povinnosti môže byť i dôvodom
vylúčenia spoločníka zo spoločnosti.

Medzi ďalšie povinnosti spoločníkov môže byť zahrnutá povinnosť osobnej účasti
na spoločnosti a povinnosť prispieť na vytvorenie rezervného fondu. Povinnosť osobnej
účasti na spoločnosti však Obchodný zákonník neukladá, túto povinnosť môže založiť
spoločenská zmluva.

Základným majetkovým právom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným je
právo podieľať sa na zisku spoločnosti. Základným kritériom pri určení spôsobu rozdelenia
zisku je pomer obchodných podielov spoločníkov, kde zisk sa rozdeľuje medzi
spoločníkov v pomere odpovedajúcemu tomuto pomeru. Na základe uznesenia valnej
hromady o tom, aká časť zisku sa rozdelí medzi spoločníkov, potom vzniká jednotlivým
spoločníkom právo na výplatu podielu na zisku v rozsahu, ktorý vyplýva zo spoločenskej
zmluvy, poprípade zo zákona. Ďalším majetkovým právom je právo na vyporiadací podiel.
Podľa ustanovenia § 150 Obchodného zákonníku vzniká spoločníkom jeho účasť,


v spoločnosti zanikla, alebo jeho právnemu nástupcovi právo na vyporiadací podiel, a to
v prípade, že tento obchodný podiel prešiel na spoločnosť. Ak sa spoločnosť ruší
s likvidáciou, vzniká spoločníkovi právo na podiel na likvidačnom zostatku.

Nemajetkovým právom je právo spoločníka k riadeniu spoločnosti a ku kontrole jej
činnosti. Každý spoločník má právo zúčastniť sa valnej hromady, hlasovať na nej
a vznášať dotazy, pripomienky, návrhy a protinávrhy. Ďalším nemajetkovým právom je
právo podať žalobu menom spoločnosti o náhradu škody proti konateľovi, ktorý
zodpovedá spoločnosti za škodu, ktorú spôsobil porušením svojich povinností. Jedným
z práv spoločníkov je i právo domáhať sa na súde prehlásenia uznesenia valnej hromady za
neplatné. Tzv. menšinovým právom je právo spoločníka na zvolanie valnej hromady. Toto
právo náleží len spoločníkovi, ktorého vklad dosahuje aspoň 10% základného kapitálu.
Spoločníci, ktorí nemajú vklad do základného kapitálu v potrebnej výške, sa môžu
dohodnúť a požiadať o zvolanie valnej hromady spoločne, ak však ich vklady dohromady
dosahujú požadované čiastky.

Spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným môžu byť právnické i fyzické
osoby, ale ich počet je zo zákona obmedzený. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže
mať maximálne päťdesiat spoločníkov. Môže však byť založená i jednou osobou.
Jednočlenná spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže byť jediným zakladateľom alebo
jediným spoločníkom v inej spoločnosti s ručením obmedzeným a jediná fyzická osoba
môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach s ručením obmedzeným.

 

2. SPOLOČNOSŤ AKO PRÁVNY SUBJEKT

 

Spoločnosť s ručením obmedzeným ako právnická osoba je právnym subjektom. Má
samostatnú právnu subjektivitu. Jej základným imaním sú vopred určené vklady
spoločníkov. Spoločnosť s ručením obmedzeným, môže byť založená aj za iným účelom
ako podnikaním. Spoločníci v spoločnosti majú oddelenú právnu subjektivitu od
spoločnosti a majú spôsobilosť na právne úkony. Od vzniku až po zánik tieto znaky
v spoločnosti neustále trvajú.

 

2.1. Vznik právneho vzťahu spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným

 

 

Vznik právnickej osoby je upravený v ustanovení Zákona číslo 40/1964 Zb. §19
Občianskeho zákonníka.


Vznik spoločnosti s ručením obmedzeným prebieha v dvoch fázach.

Proces vzniku spoločnosti s ručením obmedzeným:

1. Prvou fázou je založenie spoločnosti,
2. Druhou fázou je zápis spoločnosti do obchodného registra


Spoločnosť s ručením obmedzeným vzniká na základe spoločenskej zmluvy, ktorá
plní funkciu zriaďovaciu a funkciu organizačnú. Ustanovenia v zákone prikazujú, ktoré
náležitosti spoločenská zmluva musí mať, aby bolo vôbec možné spoločnosť založiť a aby
spoločnosť po svojom vzniku mohla existovať, a chráni tak právne postavenie
spoločníkov, spoločnosti i tretích osôb. Spoločenská zmluva je prejavom vôle spoločníkov.
Spoločníci sa musia dohodnúť o náležitostiach uvedených v spoločenskej zmluve.

Zvýšiť základný kapitál spoločnosti je možné buď tak, že spoločnosť obdrží
absolútne nové zdroje zo zvýšenia vkladov spoločníkov, alebo z nových vkladov tretích
osôb, čo sa môže premietnuť do spoločenských vzťahov, najmä v otázkach rozšírenia
počtu spoločníkov spoločnosti. Do spoločnosti s ručením obmedzeným ako spoločnosti
kapitálovej nie je možné vstúpiť. V praxi sa často hovorí o vstúpení do spoločnosti či
pristúpení do spoločnosti, poprípade prijatie nového spoločníka, je však nutné zdôrazniť,
že o vlastnú osobu nového spoločníka ide až v druhom rade, primárne musí dôjsť ku
zvýšeniu základného kapitálu prijatím záväzku tretej osoby k novému vkladu, poprípade
u pôvodných spoločníkov prevzatím záväzku ku zvýšeniu vkladu. Pokiaľ má spoločnosť
záujem o nového spoločníka a jeho začlenenie do spoločnosti sa nedá previesť prevodom,
poprípade rozdelením a prevodom obchodného podielu, musí valná hromada rozhodnúť
o zvýšení základného kapitálu o vklad tohto nového spoločníka a on sa musí k poskytnutiu
vkladu zaviazať. Toto rozhodnutie je však prípustné len vtedy, pokiaľ už boli splneného
všetky vkladové povinnosti pôvodných spoločníkov.

Derivatívne vzniká účasť na spoločnosti prevodom obchodného podielu, dedením
obchodného podielu a prechodom obchodného podielu na právneho nástupcu právnickej
osoby – spoločníka spoločnosti.

 

2.1.1. Vznik spoločnosti s jedným spoločníkom

 

 

 

Spoločnosť s ručením obmedzeným možno založiť aj ako jednoosobovú
spoločnosť, na základe zakladateľskej listiny. Spoločnosť s jedným spoločníkom nemôže
byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti. Fyzická osoba
môže byť jediným spoločníkom najviac však v troch spoločnostiach.


Ak v spoločnosti, ktorá má jedného spoločníka, bol vyhlásený konkurz, spoločník
takejto spoločnosti môže založiť ďalšiu spoločnosť najskôr po uplynutí jedného roka od
vyporiadania záväzkov. Tieto záväzky sa viažu na majetok podliehajúci konkurzu podľa
právoplatného rozvrhového uznesenia súdu.

Ak v spoločnosti, došlo k úpadku, alebo predĺženiu, ktoré je dôvodom na podanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu, a došlo k nemu úmyselným konaním preukázaným
právoplatným rozhodnutím súdu, ten, kto tento úmyselný úpadok zapríčinil, môže založiť
ďalšiu spoločnosť najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyporiadania záväzkov
zaniknutej spoločnosti.

 

2.1.2. Spoločnosť s ručením obmedzeným pri viacerých osobách

 

 

 

Spoločnosť s ručením obmedzeným môžu založiť dvaja a môže mať najviac
päťdesiat spoločníkov. Spoločnosť s ručením obmedzeným možno založiť spoločenskou
zmluvou, ktorú podpisujú všetci jej zakladatelia. Ich podpisy musia byť úradne overené.
Založením ešte spoločnosť ako právny subjekt nevznikne. Všetky právne úkony, ktoré je
potrebné vykonávať v mene spoločnosti vykonávajú jej zakladatelia, ktorí tým boli
poverení a to na základe spoločenskej zmluvy.

 

Druhou fázou utvárania spoločnosti ako právnickej osoby je jej vznik zápisom do
obchodného registra. Spoločnosť s ručením obmedzeným sa povinne zapisuje do
obchodného registra. Návrh na zápis spoločnosti podávajú konatelia. Až v dôsledku
právnych účinkov zápisu (registrácie) vzniká spoločnosť s ručením obmedzeným ako
subjekt práva.

 

2.2. Zánik účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným

 

 

Zánik účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje § 148, §149
a nepriamo i §141 Obch. zákonníka. Prvé z ustanovení jednoznačne zakazuje jednostranné
vystúpenie spoločníka zo spoločnosti – odísť z „potápajúcej sa lode“ nie je bez vôľovej
kooperácie s ostatnými spoločníkmi možné. Spoločník však môže podať návrh na súd, aby
zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak od neho nemožno „spravodlivo požadovať, aby
v spoločnosti zotrval“. Spoločník tak môže učiniť iba návrhom podľa §79 ods. 1 OSP,


ktorým iniciuje sporové konanie medzi ním a spoločnosťou. Deň právoplatnosti rozsudku
je potom zároveň dňom, kedy spoločníkovi zanikne účasť v spoločnosti.

Vystúpenie spoločníka zo spoločnosti možno vnímať ako oslabenie solidárnych
ručiteľských mechanizmov osobných obchodných spoločnostiach, no nie v kapitálovom
subjekte, ktorého trvanie nie je znížením počtu spoločníkov ohrozené. Pri jednostrannom
vystúpení bez nevyhnutnosti súhlasu ostatných spoločníkov, ako aj súdnej inštancie by sa
situácia nemala vážne ohroziť. Na druhej strane nemožno namietať, že snahu o vystúpenie
spoločníka ťažko predpokladať v rámci zdravých a profitujúcich subjektov, zatiaľ čo pri
stratových spoločnostiach by bolo vhodné zachovať primárnu osobnú zložku najmä
v prípade existencie nevybavených obchodov. Faktom však zostáva, že vystúpenie
spoločníka po splatení jeho vkladu nemá na ručiteľské väzby žiadny vplyv a jeho
zotrvanie v spoločnosti už neposilňuje právnu istotu kontrahentov.

Ustanovenie § 148 ods. 1 Obch. zákonníka nešpecifikuje dôvody, na ktoré by sa
spoločník pri vôli vystúpiť zo spoločnosti mohol odvolávať. Akceptovanie zdravotných
komplikácií, nezhôd v radoch spoločníkov či vôľa zamerať sa na iné podnikateľských
aktivity možno prezumovať aj na základe existujúcej judikatúry, rôznorodosť
podnikateľského života však súdy obvykle núti zvažovať zotrvanie spoločníka
v spoločnosti za neustále nových a značne individuálnych okolností. Skúmané ustanovenie
samozrejme pamätá na následky vystúpenia a odkazuje na povinnosti spoločnosti v rámci
prevodu takto uvoľneného obchodného podielu v zmysle §113 ods. 5 a 6 Obch. zákonníka.

Odchod spoločníka zo spoločnosti môže byť vyvolaný aj uplatnením práv ostatných
spoločníkov. Ani finalizácia tohto úkonu sa nezaobíde bez kooperácie so súdom, na
ktorom sa bude spoločnosť domáhať vylúčenia spoločníka porušujúceho závažným
spôsobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol
písomne upozornený (§ 149 Obch. zákonníka). Nevyhnutnosť upozornenia je obligatórnou
súčasťou relevancie tohto úkonu podobne ako pri nesplnení vkladovej povinnosti.
S vylúčením spoločníka musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň jednu
polovicu základného imania.

Poznáme všeobecné dôvody zrušenia obchodných spoločností, ktoré sa vzťahujú na
všetky typy obchodných spoločností (vrátane s.r.o.). Okrem týchto typov zrušenia
obchodných spoločností môžu byť aj iné dôvody zrušenia spoločnosti uvedené
v spoločenskej zmluve. Spoločenská zmluva môže tieto dôvody upraviť, prípadne
dohodnúť. Pri týchto osobitne dojednaných dôvodoch zrušenia spoločnosti sa nevyžadujú
žiadne ďalšie rozhodnutia spoločníkov, valného zhromaždenia, alebo rozhodnutím súdu.


Zánik právnickej osoby upravuje ustanovenie § 20 a, Občianskeho zákonníka, ktoré
predstavuje lex generalis pre zrušenie a zánik obchodných spoločností.

 

Proces zániku spoločnosti s ručením obmedzeným prebieha v dvoch fázach:

1. Prvou fázou je zrušenie spoločnosti,
2. Druhou fázou je výmaz spoločnosti z obchodného registra

 

Ad 1) k zrušeniu spoločnosti dochádza v okamihu, keď už spoločnosť nemôže, alebo už
nemá ďalej plniť účel, pre ktorý bola založená. K zrušenie spoločnosti môže dôjsť
dohodou spoločníkov, uplynutím doby alebo naplnením účelu, na ktorý bola spoločnosť
založená, uznesením valného zhromaždenia, rozhodnutím štátneho orgánu (súdu),
vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti, alebo z iného dôvodu uvedeného v zákone
(splynutím, zlúčením alebo rozdelením spoločnosti).

Ad 2) Zrušenie spoločnosti neznamená ešte jej zánik. K zániku spoločnosti je potrebné,
aby bol vykonaný výmaz spoločnosti z obchodného registra. Výmaz má konštitutívne
účinky a dňom právnych účinkov výmazu zaniká právna subjektivita spoločnosti
s ručením obmedzeným. Návrh podávajú konatelia, príp. likvidátor.

 

2.3.Jednotlivé dôvody zániku spoločenského vzťahu

 

Spoločenský vzťah spoločníka s ručením obmedzeným sa všetkými právami
a povinnosťami, ktoré sú s týmto vzťahom spojené, zanikajú ukončením účasti spoločníka
v spoločnosti s ručením obmedzeným na základe právnych skutočností, ktoré sú nižšie
uvedené.

 

Podľa Obchodného zákonníka 513/1991 Z.b. §148 až §150 poznáme rôzne spôsoby
zániku účasti spoločníka v spoločnosti:

1) Zánik účasti spoločníka v spoločnosti v s.r.o.
a) Zánik účasti v spoločnosti v dôsledku objektívnej skutočnosti
i) Smrť spoločníka – fyzickej osoby
ii) Zánik spoločníka – právnickej osoby
iii) Zánik spoločnosti
(1) Zrušenie bez právneho zástupcu
(2) Zrušenie s právnym zástupcom

 

 

 



b) Zánik účasti spoločníka v spoločnosti v dôsledku zníženia jej základného imania
c) Zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom na návrh spoločníka
d) Exekúciou na obchodný podiel spoločníka
e) Zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti vyhlásením konkurzu na jeho majetok
f) Zánik účasti spoločníka v s.r.o. na základe rozhodnutia súdu
i) Zrušenie účasti spoločníka súdom
ii) Zrušenie účasti spoločníka – dediča obchodného podielu súdom
iii) Vylúčenie spoločníka zo spoločnosti rozhodnutím súdu


g) Zánik účasti spoločníka v spoločnosti dohodou
h) Zánik účasti spoločníka v spoločnosti v dôsledku prevodu jeho obchodného podielu
(Obchodný zákonník 513/1991 Z.b. § 115)
i) Zánik účasti spoločníka z dôvodu prevodu obchodného podielu
j) Vylúčenie spoločníka valnou hromadou
k) Vylúčenie spoločníka v kadučnom konaní pre nesplnenie vkladovej povinnosti
l) Prehlásením konkurzu na majetok spoločníka
m) Nariadením insolventného návrhu pre nedostatok majetku spoločníka
n) Vyrovnávací podiel spoločníka

 

 

 

 

3. PRÁVA A POVINNOSTI SPOLOČNÍKOV

 

Vznikom spoločnosti s ručením obmedzeným, vznikajú spoločníkom určité práva
a povinnosti, ktoré budú jednotlivo rozobraté.

Rozsiahlym právam spoločníkov, ktoré im priznáva Obchodný zákonník,
zodpovedajú aj povinnosti, vyplývajúce zo zákona a spoločenskej zmluvy a ktoré sú
spoločníci povinní dodržiavať a plniť. Neplnenie povinností spoločníka môže viesť až
k návrhu na súd na jeho vylúčenie zo spoločnosti, ale v prípade vkladovej a príplatkovej
povinnosti môže dokonca spoločníka zo spoločnosti vylúčiť valné zhromaždenie.

Zaujímavé je aj riešenie otázky ohľadom porušenia povinností spoločníka
a posúdenie ich závažnosti. Podľa niektorých odborníkov, musí ísť o porušenie opakujúce
a trvalé, keďže § 149 Obch. zákonníka hovorí o spoločníkovi, ktorý „porušuje“ svoje
povinnosti. Vzhľadom na to, že v zmysle § 149 Obch. zákonníka musí snahe o vylúčenie
spoločníka prostredníctvom súdu predchádzať vyzvanie na plnenie jeho povinnosti, bude


predmetné ustanovenie aplikovateľné logicky len vtedy, ak pôjde o opakované alebo
trvajúce porušenie. O jeho konštantnej trvalosti však možno do určitej miery polemizovať,
keďže neskorším splnením povinnosti by návrh na vylúčenie spoločníka strácal právny
titul.

3.1. Práva spoločníkov

 

 

S existenciou obchodného podielu je spojená účasť spoločníka v spoločnosti, jeho
práva a povinnosti. Zo spoločenskej zmluvy, resp. zakladateľskej listiny vyplývajú pre
spoločníka určité práva a povinnosti, ktoré môžeme rozdeliť:

 

. Nemajetkové práva, medzi ktoré patrí napr. právo podieľať sa na riadení
spoločnosti a jej kontrole, právo na kontrolu činnosti spoločnosti a právo byť
informovaný o záležitostiach spoločnosti, právo spoločníka uplatňovať nároky
v mene spoločnosti voči konateľom a voči spoločníkom, právo spoločníka byť
zapísaný v zozname spoločníkov, právo spoločníka nahliadnuť do zoznamu
spoločníkov a právo žiadať výpis zo zoznamu spoločníkov, právo zúčastňovať
sa na valnom zhromaždení, hlasovať na valnom zhromaždení, právo požiadať
o zvolanie valného zhromaždenia, atď

 

Medzi ďalšie nemajetkové práva spoločnosti patrí možnosť zvolať mimoriadnu
hromadu, ak spoločník alebo spoločne s ďalšími spoločníkmi dosahuje aspoň 10%
obchodného podielu. V uvedenej úprave je možno hľadať prvok ochrany minoritných
spoločníkov, kde títo spoločníci budú svoje právo realizovať, alebo pociťujú dôvodné
ohrozenie záujmov spoločnosti a nebudú môcť dosiahnuť ochranu iným spôsobom.
Uplatnenie tohto práva však nesmie byť menšinovými spoločníkmi zneužívané za účelom
paralyzovania činnosti spoločnosti.

Zámer zaistenia ochrany spoločníkov a samotnej spoločnosti v prípade nečinnosti
konateľa je zakotvený rovnako v práve spoločníka podať menom spoločnosti žalobu na
náhradu škody voči konateľovi spoločnosti a žalobu o splatení vkladu proti inému
spoločníkovi. Akékoľvek úkony riadenia činí spoločník sám menom spoločnosti. Okrem
možnosti uplatnenia vyššie uvedených práv spoločníka existuje možnosť domáhať sa
vyslovenia neplatnosti valnej hromady pre rozpor s právnymi predpismi, spoločenskou
zmluvou ( zakladateľskou listinou) alebo stanovami.

 


. Majetkové práva, medzi ktoré patrí právo na podiel na zisku, právo na
vyrovnací podiel, právo na podiel na likvidačnom zostatku, právo disponovať
so svojim obchodným podielom, právo prevziať záväzok na nový vklad pri
zvyšovaní základného imania

 

3.2. Povinnosti spoločníkov

 

 

Vzhľadom na kapitálovú podstatu spoločnosti s ručením obmedzeným je základnou
povinnosťou spoločníka splatiť vklad v tej výške, ku ktorej sa zaviazal pri prevzatí
záväzku na vklad , a to pri založení spoločnosti alebo pri zvyšovaní jej základného imania.
Zákonom je ustanovená maximálna lehota 5 rokov od vzniku spoločnosti alebo od
prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto vkladovej povinnosti nemožno spoločníka zbaviť.
Po dobu zápisu nesplateného vkladu v obchodnom registri, trvá ručenie spoločníka, a
z tohto dôvodu, majú konatelia povinnosť, bez zbytočného odkladu oznámiť
registrovanému súdu splatenie vkladu spoločníkom. 1 (najneskôr do 30 dní, úprava §5 ZoOR.)

Ďalšou povinnosťou vyplývajúcou z účasti v spoločnosti je príplatková povinnosť
spoločníka, ktorú môže naložiť spoločenská zmluva. Valné zhromaždenie je oprávnené,
ak je stanovené spoločenskou zmluvou spoločnosti, uložiť spoločníkom povinnosť prispieť
na vlastný kapitál spoločnosti a posilniť tak kapitálovú vybavenosť spoločnosti. Príplatok
nepredstavuje vklad spoločníka a nezapočítava sa do základného kapitálu spoločnosti,
pretože nesplnenie príplatkovej povinnosti môže viesť, rovnako ako v prípade nesplnenia
povinnosti vkladovej, až k vylúčeniu spoločníka zo spoločnosti.

Medzi ďalšie povinnosti spoločníka patrí povinnosť prevziať uvoľnený vklad, za
predpokladu, že účasť niektorého spoločníka zanikla a jeho obchodný podiel neprešiel na
právneho nástupcu. O tejto povinnosti rozhoduje valná hromada spoločnosti v rámci
rozhodovania o naloženie s uvoľneným obchodným podielom.

S ohľadom na skutočnosti, že je spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálovou
spoločnosťou, neexistuje zákonom stanovená povinnosť spoločníka osobne sa podeliť na
chodu spoločnosti, pretože záväzok osobnej účasti na základe spoločenskej zmluvy nie je
nijako neobvyklý. Spoločenská zmluva môže tiež obsahovať ďalšie povinnosti spoločníka,
napr. povinnosť prispievať do rezervného fondu, povinnosť spoločníkov prispievať na
úhradu straty spoločnosti a pod.

 

 


Judikatúra:

 

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. Zn 1 Obo 325/94:

O vylúčení spoločníka zo spoločnosti s ručením obmedzeným môže rozhodnúť súd
na základe návrhu spoločnosti, ak sa preukáže, že spoločník závažným spôsobom porušuje
svoje povinnosti a že ho spoločnosť vyzvala, aby povinnosti neporušoval a na možnosť
vylúčenia bol písomne upozornený. Nedodržanie písomnej formy má za následok
neplatnosť právneho úkonu a súd musí návrh na vylúčenie spoločníka zamietnuť.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. Obdo V. 5/97:

Ak spoločnosť doručila spoločníkovi zápisnicu z jej valného zhromaždenia a tá
obsahuje konštatovanie ostatných spoločníkov, že ďalšie porušenie spoločenskej zmluvy
bude dôvodom na jeho okamžité vylúčenie zo spoločnosti, bola tým podmienka písomného
upozornenia spoločníka na možnosť jeho vylúčenia zo spoločnosti splnená.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. Zn. 2 Obo 292/99:

Počas konania o vylúčenie spoločníka nie je možné úspešne uvádzať nové dôvody
pre vylúčenie spoločníka, ktoré neboli vo výzve na plnenie povinností podľa § 149 Obch.
zák.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 112/2000:

Ak spoločenská zmluva spoločnosti s ručením obmedzeným stanoví, že ju možno
meniť rozhodnutím valného zhromaždenia, môže byť spoločenská zmluvy zmenená bez
toho, aby s jej zmenou súhlasili všetci spoločníci. V takom prípade môže byť spoločenská
zmluva zmenená so súhlasom (hlasmi) spoločníkov, ktorí majú najmenej dve tretiny hlasov
všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov. Aj pri takomto
usporiadaní vnútorných pomerov spoločnosti môže byť spoločenská zmluva zmenená
dohodou všetkých spoločníkov bez toho, aby o zmene muselo rokovať a schvaľovať ju valné
zhromaždenie.

 

4. ZÁNIK ÚČASTI SPOLOČNÍKA V SPOLOČNOSTI

 

4.1. Zánik účasti spoločníka v spoločnosti

 

Zánikom účasti spoločníka v spoločnosti v prípade fyzických a právnických osôb sa
zaoberá Zákon 513/1991 Z.b. §115, §148, §149 Obchodného zákonníka. Zánikom
spoločnosti s ručením obmedzeným zaniká spoločníkom účasť v spoločnosti, teda zánik


spoločnosti je jeden z dôvodov zániku účasti jej spoločníkov, ktoré si jednotlivo
rozoberieme.

4.1.1. Smrť spoločníka – fyzickej osoby

 

V prípade smrti spoločníka – fyzickej osoby k zániku jeho účasti v spoločnosti
dochádza dňom jeho smrti. (40/1964 Z.b. § 7 ods.2 Občianskeho zákonníka). Smrťou táto
spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú
osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú
fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

Týmto dňom obchodný podiel zomrelého spoločníka buď prechádza na jeho
dedičov, alebo ak spoločenská zmluva dedenie obchodného podielu vylučuje alebo ak
spoločník nemá dedičov alebo ak dedičia nenadobudnú dedičstvo z iného dôvodu,
prechádza obchodný podiel na spoločnosť, ktorá s obchodným podielom naloží spôsobom
uvedeným v §113 ods. 5 a 6 Obchodného zákonníka. Obchodný podiel vylúčeného
spoločníka môže spoločnosť previesť na iného spoločníka, alebo na tretiu osobu. O tomto
prevode rozhoduje valné zhromaždenie. Ak nedôjde k prevodu obchodného podielu, podľa
predchádzajúcej vety, rozhodne valné zhromaždenie o znížení základného imania o vklad
vylúčeného spoločníka, alebo o tom, že ostatní spoločníci prevezmú jeho vklad k pomeru
svojich obchodných podielov. Vyporiadanie s vylúčeným spoločníkom sa nesmie vykonať
na úkor základného imania.

Ak obchodný podiel neprechádza na dedičov spoločníka, spoločnosť je povinná
im vyplatiť vyrovnací podiel. Ak niet dedičov alebo ak títo dedičstvo z nejakého dôvodu
nenadobudnú, na výplatu vyrovnacieho podielu má nárok štát z titulu od úmrtia (§ 462
Občianskeho zákonníka). Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič pripadne štátu.

Smrť spoločníka nie je teda sama o sebe dôvodom na zrušenie spoločnosti.
V spoločenskej zmluve môže byť dohodnuté, že spoločnosť sa zruší, keď:

1) zomrie ktorýkoľvek zo spoločníkov,
2) zomrie len niektorý zo spoločníkov,
3) sa dedič bude domáhať zrušenia spoločnosti z dôvodu uvedeného v § 116 ods.
Obchodného zákonníka

 


V prípade, že dôvodom zrušenia spoločnosti je smrť spoločníka, spoločnosť sa
ruší dňom smrti spoločníka, a týmto dňom spoločnosť vstupuje do likvidácie.


Novela Obchodného zákonníka zmenila úpravu dedenia obchodného podielu
v spoločnosti. Do konca roku 2001 sa dedič mohol rozhodnúť, či obchodný podiel prijme,
alebo nie. Na rozmýšľanie mal 30 dní, po ktorých uplynutí, ak sa neprihlásil o účasť
v spoločnosti, vzniklo mu právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Podľa novely
Obchodného zákonníka z roku 2002, sa obchodný podiel dedí automaticky zo zákona, ak
však len v prípade, že spoločenská zmluvy nevylučuje dedenie obchodného podielu.

Dedenie nie je možné vylúčiť v prípade jednoosobovej spoločnosti, teda, ak by
poručiteľ bol v spoločnosti jediným spoločníkom. Vtedy obchodný podiel prechádza na
dedičov. Dedič môže dedičstvo odmietnuť ústnym vyhlásením na súde, alebo písomným
vyhlásením zaslaným na súd.

 

Judikatúra:

 

ZSR 9/1998: Ak obchodný podiel zomretého spoločníka v spoločnosti s ručením
obmedzeným neprešiel na dedičov, pretože sa neprihlásili o účasť v spoločnosti, na
prerokovanie žaloby dedičov proti spoločnosti o vyplatenie vyrovnacieho podielu je vecne
príslušný okresný súd.

JR 2001, č. 8-9: Súd nemôže zastaviť konanie o vyhlásenie konkurzu voči
dlžníkovi, ktorým je spoločnosť s ručením obmedzeným s odôvodnením, že jediný spoločník
a zároveň aj jediný konateľ spoločnosti zomrel, pretože smrťou spoločníka alebo konateľa
nedochádza k zániku spoločnosti, a tým ku zániku spôsobilosti byť účastníkom konania (
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2000, sp. Zn. 1 Obo 25/2000, Justičná revue, 2001,
č. 8,9, s. 960)

 

4.1.2. Zánik spoločníka – právnickej osoby

Zánik právnickej osoby, ktorá je spoločníkom má rovnaké právne následky ako
smrť spoločníka – fyzickej osoby. Zánik právnickej osoby znamená uvoľnenie obchodného
podielu, ak spoločenská zmluva právne nástupníctvo po zaniknutej právnickej osobe
vylučuje. Zložitejšia situácia vznikne, ak právnická osoba zanikne bez právneho nástupcu.
Pri zániku právnickej osoby bez právneho nástupcu sa musí spravidla vykonať jej
likvidácia. Likvidátor sa preto bude snažiť čo najskôr speňažiť obchodný podiel jeho
prevodom. Musí však pritom rešpektovať znenie § 115 Obchodného zákonníka
a spoločenskej zmluvy. So súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou


previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Obchodný podiel by mohol previesť na ostatných spoločníkov, prípadne na tretie osoby, ak
to nie je v rozpore so spoločenskou zmluvou. V prípade, že prevod obchodného podielu
spoločenská zmluva zakazuje (uzavretá spoločnosť), jediným možným riešením je zrušenie
účasti zaniknutej právnickej osoby spoločnosti súdom podľa § 148 ods. 1 Obchodného
zákonníka.

 

4.1.2.Zánik spoločnosti

Zánik spoločnosti s ručením obmedzeným ako aj ostatných obchodných spoločností
je právnou skutočnosťou, ktorá má za následok, že predmetné obchodné spoločnosti
prestávajú byť subjektom práva a vôbec prestávajú existovať. Táto právna skutočnosť,
prináša samozrejme tiež právne následky, hlavne pre spoločníkov zanikajúcej obchodnej
spoločnosti. Zánik spoločnosti môže nastať z rozličných dôvodov, ako dobrovoľne z vôle
spoločníka, tak aj rozhodnutím súdu. Zatiaľ čo zrušením spoločnosti nestráca spoločnosť
svoju subjektivitu, následný zánik spoločnosti znamená definitívne ukončenie existencie
spoločnosti. Rozlišuje dva spôsoby zrušenia obchodných spoločností a to:

. Zrušenie obchodnej spoločnosti s právnym zástupcom, kedy tento nastupuje do
práv a povinností zanikajúcej spoločnosti
. Zrušenie obchodnej spoločnosti bez právneho nástupcu


V závislosti na právnom osude obchodného imania zrušované spoločnosti, ďalej obchodný
zákonník rozlišuje zrušenie s likvidáciou, a to nastáva v prípade zániku spoločnosti bez
právneho nástupcu a zrušenie bez likvidácií, ktoré nasleduje v ostatných prípadoch.

4.1.3.1.Zrušenie obchodnej spoločnosti bez právneho nástupcu

Po zrušení spoločnosti bez právneho zástupcu nasleduje proces likvidácie
spoločnosti. Do likvidácií vstupuje spoločnosť dňom jej zrušenia, pôsobnosť štatutárneho
orgánu spoločnosti prechádza na osobu likvidátora, ktorý je vymenovaný štatutárnym
orgánom prípadne súdom. Likvidátor činí behom procesu likvidácie kroky smerujúce
k vyporiadanie imania spoločnosti tak, aby mohla likvidácia vstúpiť do záverečnej fázy. Tu
predstavuje spravidla rozdelenie likvidačného zostatku medzi jednotlivých spoločníkov


zanikajúcej spoločnosti alebo aspoň čiastočného uspokojenia veriteľov spoločnosti.
Likvidačným zostatkom sa rozumie čistý majetkový zostatok spoločnosti, je to vlastne
zostatok po vyporiadaní všetkých záväzkov spoločnosti vyplývajúcich z likvidácie.
Vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku predstavuje spôsob majetkového vyporiadania
zanikajúcej spoločnosti a jej spoločníkov.

Prirodzeným vyvrcholením procesu zániku spoločnosti je podaný návrh na výmaz
spoločnosti z obchodného registra likvidátorom a následný výmaz z obchodného registra
konštitutívnej povahy, akým spoločnosť zaniká. Výmazom spoločnosti z obchodného
registra a zánikom spoločnosti, tak tiež zaniká spoločnícky vzťah medzi spoločníkmi
a spoločnosti.

4.1.3.2.Zrušenie obchodnej spoločnosti s právnym nástupcom

Zrušenie obchodnej spoločnosti s právnym nástupcom je možné previesť v zásade
tromi spôsobmi a to zlúčením, rozdelením a prevodom imania na spoločníka.

Zlúčením dochádza k zániku spoločnosti bez likvidácie a prechodu jej imania na
nástupnícku spoločnosť, alebo zániku viacej spoločností bez likvidácie a prevod jej
obchodného imania na novo založenú spoločnosť. Proces zlučovania je značne zložitý,
musí sa však vždy dbať na ochranu spoločníkov zanikajúcej spoločnosti, ktorí sa spravidla
stávajú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti. V prípade, že nie je vymeniteľný pomer
primeraný vzniká týmto spoločníkom právo na dorovnanie peňazí.

Premenou spoločnosti rozdelením, rozdeľovaná spoločnosť zaniká bez likvidácie
a jej obchodným imaním prechádza na viac nástupníckych spoločností. Spoločníci
rozdeľovanej spoločnosti sa stávajú spoločníkmi tejto nástupnickej spoločnosti.
Spoločníkom pri výmene obchodných podielov náleží rovnako ako v prípade zlúčenia (tj.
nie je vymeniteľný pomer primeraný) právo na dorovnanie.

Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch prípadoch premeny obchodných spoločností
nevzniká pri zrušení spoločnosti s prechodom obchodného imania na jedného zo
spoločníkov, spoločnosti účasť ostatných spoločníkov na žiadne ďalšie obchodné
spoločnosti. O prevode imania na spoločníka spoločnosti rozhoduje valná hromada
spoločnosti, previesť imanie je možné len na spoločníka spoločnosti, ktorého vklad
dosahuje minimálne 90% základného kapitálu spoločnosti. Ochrana majoritných


spoločníkov spoločnosti je zaručená ich zákonným nepremlčateľným právom na
vyrovnanie v peniazoch. Ďalší prvok ochrany menšinových spoločníkov predstavuje
nutnosť stanovenia vyrovnania znalcom.

Právne účinky premeny spoločnosti nastávajú konštitutívnym zápisom danej
premeny do obchodného registra a týmto okamžikom zrušená spoločnosť zaniká. Práva
a povinnosti ako i obchodné imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na jednu či viac
nástupníckych spoločností. Zo zánikom spoločnosti teda zaniká rovnako aj účasť
spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným.

4.1.4. Zánik účasti spoločníka v spoločnosti v dôsledku zníženia jej základného
imania

K zániku účasti spoločnosti nemôže v zásade dôjsť na základe rozhodnutia valného
zhromaždenia o znížení základného imania o vklad jedného zo spoločníkov. Takéto
rozhodnutie valného zhromaždenia by bolo v rozpore so zákonom. Možno si ale predstaviť
situáciu, že k zníženiu základného imania spoločnosti o vklad spoločníka dôjde na základe
dohody medzi dotknutými spoločníkom a ostatnými spoločníkmi.

 

4.2. Zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom na návrh spoločníka

 

Obchodný zákonník 513/1991 Z.b. § 148 ods. 1 výslovne zakazuje jednostranné
vystúpenie spoločníka zo spoločnosti. Vzťah spoločníka k spoločnosti nemôže zaniknúť
jednostranným prejavom vôle, čiže vystúpením alebo výpoveďou spoločenskej zmluvy.
Spoločník sa môže domáhať, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti. Nemôže to však
urobiť bezdôvodne a musí uviesť dôvody zrušenia svojej účasti v spoločnosti.
V Obchodnom zákonníku nie sú tieto dôvody konkretizované. Preto dôvody môžu byť
veľmi rozmanité. Dôvody môžu byť naozaj rôzne. Príčiny môžu spočívať v pomeroch
spoločnosti, v jej hospodárení i v jeho výsledkoch, ako aj v osobných vzťahoch,
zdravotnom stave spoločníka, atď.

Na zrušenie účasti v spoločnosti môže byť aj okolnosť napríklad že:

. Vznikla kolízia obchodných záujmov spoločnosti s výkonom
zamestnania spoločníka spoločnosti v inej organizácií



. Spoločník nemohol ovplyvniť činnosť spoločnosti a v dôsledku
konania ostatných spoločníkov dochádzalo k nevýhodnému predaju
majetku spoločnosti a tým k ohrozeniu jej riadnej činnosti
. V spoločnosti vznikli také rozpory v zásadných otázkach, ktoré
postupne prerástli do vzájomného obviňovania sa z trestnej činnosti
spoločníkov
. Rozpory medzi spoločníkmi vyústili do súdnych sporov medzi
spoločníkmi a spoločnosťou


Znamená to, že po právoplatnosti rozsudku o zrušení účasti spoločníka v spoločnosti
spoločnosť musí naložiť s uvoľneným obchodným podielom obdobne, ako keby bol
spoločník zo spoločnosti vylúčený. Teda môže ho previesť na iného spoločníka alebo na
tretiu osobu, uvoľnený vklad môžu prevziať ostatní spoločníci v pomere svojich
obchodných podielov, alebo spoločnosť rozhodne o znížení základného imania.

 

4.3.Exekúcia na obchodný podiel spoločníka

 

Novela Obchodného zákonníka z roku 2001 v § 117 upravila možnosť zriadenia
záložného práva na obchodný podiel a v doplnenom odseku 3 § 148 možnosť exekúcie
obchodného podielu. Ak sa vedie exekúcia na obchodný podiel, pri ktorom spoločenská
zmluva neumožňuje jeho prevod alebo ak sa na tento prevod podľa jej ustanovenia
vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, má exekúcia na obchodný podiel spoločníka
rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.

Podľa §113b ods.5, účasť spoločníka v spoločnosti zaniká dňom doručenia
exekučného príkazu spoločnosti. Je to tzv. exekučný príkaz, ktorému treba rozumieť ako
príkaz na vykonanie exekúcie. Od príkazu na vykonanie exekúcie, treba odlišovať príkaz
na začatie exekúcie, s ktorým Exekučný poriadok spája iné právne následky, ako
s príkazom na vykonanie exekúcie. V súvislosti s exekúciou na obchodný podiel sa
používajú tri základné pojmy, ktoré súvisia s jednotlivými štádiami exekučného konania,
pričom iba správny výklad týchto pojmov, môže viesť k pochopeniu podstaty exekúcie
postihnutím obchodného podielu. Ide o nasledovné pojmy:

a) Upovedomenie o začatí exekúcie v zmysle §113b ods. 2 písm. a) EP,
b) Príkaz na začatie exekúcie v zmysle §113b ods. 2 písm. b) EP,
c) Exekučný príkaz v zmysle §113b ods. 5 EP.



Ad a): Pokiaľ ide o obsah upovedomenia o začatí exekúcie, ustanovenie §113b EP síce ako
náležitosť upovedomenia o začatí exekúcie neustanovuje zákaz pre povinného nakladať
s jeho obchodným podielom, avšak takýto zákaz vyplýva zo všeobecného ustanovenia §47
ods.1 písm. b) EP, to znamená, že už doručením upovedomenia o začatí exekúcie
spoločník nie je oprávnený disponovať svojim obchodným podielom, t.j. uzavrieť zmluvu
o prevode svojho podielu na iného spoločníka alebo na tretiu osobu.

 

Ad b): Druhé štádium predstavuje vydanie exekučného príkazu na začatie exekúcie.
Vydanie tohto príkazu predpokladá ustanovenie §113b ods. 2 písm. b) EP. Doručením
príkazu na začatie exekúcie sa:

o prikazuje spoločnosti, v ktorej má povinný svoj obchodný podiel, aby nevyplatila
povinnému vyrovnací podiel, čo platí vtedy, ak v čase doručenia exekučného
príkazu na začatie exekúcie spoločnosť nie je v likvidácii, alebo aby mu nevyplatila
podiel na likvidačnom zostatku, čo platí v prípade, ak v čase doručenia
exekučného príkazu na začatie exekúcie už aj sama spoločnosť, v ktorej má
povinný svoj obchodný podiel, sa nachádza v likvidácií,
o prikazuje spoločnosti, aby neudelia súhlas na prevod obchodného podielu, ktorý
má byť postihnutý exekúciou, ak je takýto súhlas v zmysle § 115 ods. 1 a 2 OBZ
alebo podľa spoločenskej zmluvy potrebný.


Od okamihu doručenia exekučného príkazu na začatie exekúcie, za predpokladu, že
spoločnosť do tohto okamihu ešte neudelila súhlas na prevod obchodného podielu – ak by
ju aj spoločník stihol uzavrieť skôr, než mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie
– nemôže nadobudnúť účinnosť, čo však, samozrejme, platí iba vtedy, ak prevod
obchodného podielu v zmysle zákona alebo v zmysle spoločenskej zmluvy vôbec podlieha
súhlasu valného zhromaždenia.

 

Ad c): Tretie štádium exekúcie na obchodný podiel predstavuje doručenie exekučného
príkazu v zmysle § 113b ods. 5 EP. Odpoveď na otázku, čo treba rozumieť pod pojmom
exekučný príkaz uvedeným v už citovanom ustanovení, nájdeme v ustanovení § 52 ods. 2
EP, v zmysle ktorého exekučným príkazom treba rozumieť príkaz na vykonanie exekúcie.

Doručením príkazu na vykonanie exekúcie v zmysle § 113b ods. 5 EP zaniká účasť
spoločníka v spoločníka.


Rovnaké účinky ( t.j. zrušenie spoločnosti v dôsledku zrušenia účasti spoločníka
v spoločnosti) nastávajú aj v prípade exekúcie na obchodný podiel spoločníka
jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným.

 

V prvom prípade, t.j. v prípade zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením
obmedzeným podľa § 148 ods. 3 OBZ, ide o situácie, keď spoločenská zmluvy buď vôbec
nepripúšťa prevod obchodného podielu, alebo ho pripúšťa iba so súhlasom valného
zhromaždenia. Vtedy má doručenie exekučného príkazu spoločnosti rovnaké právne
účinky ako zrušenie účasti spoločníka súdom. Obchodný podiel spoločníka, ktorý ma
v exekučnom konaní postavenie povinného, prechádza na spoločnosť. V takom prípade sa
predmetom exekúcie stáva nárok na vyrovnací podiel spoločníka, ktorého účasť
v spoločnosti zanikla okamihom doručenia exekučného príkazu na jeho obchodný podiel.
Peňažné prostriedky zodpovedajúce vyrovnaciemu podielu v rozsahu vymáhanej
pohľadávky a jej príslušenstva obchodná spoločnosť vyplatí priamo oprávnenému, ak
zákon neustanovuje alebo stanovy neurčujú inak, alebo ak sa oprávnený s exekútorom
písomne nedohodol inak.

Ak je spoločnosť v likvidácii, je povinná poukázať oprávnenému peňažné
prostriedky zodpovedajúce podielu povinného na likvidačnom zostatku, a to v rozsahu
vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva, ak sa oprávnený s exekútorom písomne
nedohodol inak.

 

V druhom prípade, ak v dôsledku exekúcie na obchodný podiel účasť povinného
v spoločnosti s ručením obmedzeným nezaniká, ide o tie situácie, keď spoločenská zmluva
neustanovuje žiadne obmedzenia vo vzťahu k prevodu obchodného podielu podľa § 148
ods. 3 OBZ. V takomto prípade sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii predajom
hnuteľných vecí.

Ak sa exekúcia vykonáva postihnutím obchodného podielu tvoriaceho predmet
zálohu, t.j. ak ide o exekúciu na založený obchodný podiel, treba pamätať aj na to,
v zmysle , ktorého exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak je oprávneným
záložný veriteľ, alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.

 

 

 


4.4.Zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti vyhlásením konkurzu na jeho
majetok

 

V Obchodnom zákonníku v § 148 ods. 2 ustanovuje, že rovnaké účinky ako
zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdnym rozhodnutím má vyhlásenie konkurzu na
majetok spoločníka alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku.

Vyhlásenie konkurzu sa uskutočňuje uznesením konkurzného súdu. Účinky
vyhlásenia konkurzu, nastanú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Je to teda
deň zániku účasti spoločníka v spoločnosti. Nárok spoločníka na vyrovnávací podiel sa
stáva súčasťou konkurznej podstaty. Zánikom účasti spoločníka v spoločnosti vzniká aj
právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý vzniká bezprostredne po zániku účasti.
Úhrada vyrovnacieho podielu môže byť splatná až po uplynutí troch mesiacov od
schválenie najbližšej ročnej závierky. Spoločnosť však môže vykonať mimoriadnu
účtovnú závierku ku dňu zániku účasti spoločníka v spoločnosti a vyčísli výšku
vyrovnacieho podielu , ktorý sa stáva súčasťou konkurznej podstaty.

Tie isté následky na zánik účasti spoločníka v spoločnosti ako vyhlásenie konkurzu má
aj rozhodnutie konkurzného súdu ak zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre
nedostatok majetku, ktorý nestačí ani na úhradu trov konkurzného konania. Ak však bol
konkurz na majetok spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla v dôsledku jeho
vyhlásenia právoplatným rozhodnutím súdu zrušený z iných dôvodov ako po splnení
rozvrhového uznesenia alebo pre nedostatok majetku, a spoločnosť ešte nepoužili jeho
obchodný podiel na prevod na iného spoločníka alebo na tretiu osobu alebo neznížila
základné imanie o jeho vklad, účasť spoločníka v spoločnosti sa obnovuje a ak mu
vyplatila vyrovnací podiel, spoločnosť má nárok na jeho vrátenie. (§ 113 ods. 5,6). Ak
spoločnosť nadobudla vlastný obchodný podiel na prechodnú dobu, ak tak ustanovuje
spomínaný zákon je upravený nasledovne:

. Obchodný podiel vylúčeného spoločníka zo zákona prechádza na spoločnosť
. Spoločnosť môže tento podiel previesť na iného spoločníka, alebo na tretiu osobu.
O prevode rozhoduje valné zhromaždenie spoločnosti,
. Ak nedôjde k prevodu obchodného podielu, musí valné zhromaždenie spoločnosti
rozhodnúť do 6 mesiacov odo dňa, keď došlo k vylúčeniu spoločníka, o znížení
základného imania spoločnosti o vklad vylúčeného spoločníka, pritom základné



imanie nemožno však znížiť pod jeho zákonné minimum 5000 eur, ktoré určuje §
108 ods.1,
. Ak sa tak nestane, môže súd aj bez návrhu zrušiť spoločnosť a nariadiť jej
likvidáciu.

 

4.5.Zánik účasti spoločníka v spoločnosti na základe rozhodnutia súdu

 

Spoločnosť môže podľa Obchodného zákonníka 513/1991 Z.b. § 113 ods.4
spoločníka jednostranne vylúčiť zo spoločnosti rozhodnutím valného zhromaždenia len pre
nesplnenie vkladovej povinnosti a príplatkovej povinnosti, pričom ustanovenia o nesplnení
vkladovej povinnosti sa vzťahujú nielen na záväzky na vklady prevzaté pri založení
spoločnosti, ale aj pri zvýšení základného imania. Z iných okrem uvedených dôvodov
spoločnosť nemôže spoločníka vylúčiť. Môže sa však domáhať vylúčenia spoločníka zo
spoločnosti na súde. O takomto vylúčení spoločníka môže teda rozhodnúť len súd na návrh
spoločnosti.

Ak chce spoločnosť spoločníka vylúčiť takýmto spôsobom, musia byť na to dané
zákonné podmienky vylúčenia a musí sa dodržať v zákone prepísaný postup právnych
úkonov, ktoré predchádzajú návrhu na vylúčenie.

Podmienkou vylúčenia spoločníka súdnym rozhodnutím je, že spoločník závažným
spôsobom porušuje svoje práva a povinnosti v spoločnosti. V zákone nie je presne
upravené o aké povinnosti sa jedná a neuvádza ani prípady porušenia práv spoločníka.
Týmto však nie sú dotknuté ustanovenia Obchodného zákonníka 513/1991 Z.b. § 113
ods.4 o vylúčení spoločníka, ktorý nesplnil vkladovú povinnosť, a to rozhodnutím valného
zhromaždenia. Porušenie povinností spoločníka môže mať za následok jeho vylúčenie tzv.
kadučnom konaní, nemôže byť dôvodom na vylúčenie súdnym rozhodnutím. Toto je
platné vo všetkých prípadoch kadučného konania, teda o nesplnení vkladovej povinnosti,
pokiaľ ide o vklady prevzaté pri vzniku spoločnosti i pri zvýšení jej základného imania,
ako aj pre porušenie príplatkovej povinnosti.

Zákon tiež umožňuje, aby sa spoločnosť na súde domáhala vylúčenia spoločníka,
ktorý porušuje povinnosti závažným spôsobom. Porušovanie povinností spoločníka musí
byť opakujúce sa alebo trvalé. Jednorazové porušenie nie je dôvodom na vylúčenie.
K porušovaniu povinností musí dôjsť závažným spôsobom. Súd posúdi každý konkrétny
prípad, podľa okolností, či došlo k porušeniu povinností.


Pokiaľ ide o dodržanie zákonom predpísaného postupu právnych úkonov, ktoré
predchádzajú návrhu na vylúčenie, zákon ustanovuje, že ak spoločník porušuje svoje
povinnosti voči spoločnosti, spoločnosť ho musí predovšetkým vyzvať, aby si svoje
povinnosti plnil. Predpokladom vylúčenia spoločníka je, aby porušovanie jeho povinností
voči spoločnosti trvalo naďalej aj napriek tejto výzve.

Návrh súdu na vylúčenie spoločníka podáva štatutárny orgán spoločnosti, čiže
konateľ, resp. konatelia. Pred podaním návrhu však s ním musia vysloviť súhlas
spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania. Súhlas
predpísaného počtu spoločníkov na podanie žaloby je hmotnoprávnou podmienkou
úspešnosti žaloby. Kvalifikovaný súhlas spoločníkov musí byť v prípade spornosti
predmetom dokazovania ako akákoľvek iná skutková okolnosť. Formu tohto súhlasu zákon
nepredpisuje. Môže ním byť uznesenie valného zhromaždenia, na ktorom s návrhom
vyslovia súhlas spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň polovicu základného imania,
alebo rozhodnutie týchto spoločníkov prijaté mimo valného zhromaždenia, ak sa dodržal
zákonné náležitosti takého rozhodnutia (§ 130), ale aj stanovisko týchto spoločníkov bez
formálnych náležitostí, ktoré títo spoločníci oznámili spoločnosti.

Judikatúra:

 

Zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným súdom: § 148
Obch. zákonníka

V riadení o zrušení účasti spoločníka v spoločnosti podľa ustanovenia § 148 odst. 1
vety prvej Obch. zákonníka má žaloba spoločníka smerovať voči spoločnosti, v ktorej chce
spoločník svoju účasť ukončiť.

Rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 13.1. 1996, sp. zn. 3 Cmo 96/96

PR 7/1996, str. 336

 

Odôvodnenie:

Zo zreteľom k právnej úprave spoločnosti s ručením obmedzeným v obchodnom
zákonníku ( v ustanovení § 56 až 75, § 105 až 153) je treba konštatovať, že pre účasť
spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným je základný jeho vzťah voči spoločnosti,
aj keď významné sú i vzájomné vzťahy spoločníkov, alebo vzťahy spoločníkov voči tretím
osobám, ktoré nie sú naviac obmedzené len na obdobie od vzniku spoločnosti do jeho
zániku.


Z toho sa dá jednoznačne dovodiť, že pri opatreniach, ktoré súvisia zo zrušením
účasti spoločníka v spoločnosti podľa ustanovenia § 148 odst. 1 vety prvej Obch.
zákonníka má žaloba spoločníka smerovať voči spoločnosti, v ktorej chce spoločník svoje
členstvo rozhodnutím súdu ukončiť.

 

Vylúčenie spoločníka zo spoločnosti s ručením obmedzeným súdom § 149 Obch.
zákonníka

Pokiaľ je spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným súčasne konateľom tejto
spoločnosti, je nutné rozlišovať medzi jeho povinnosťami konateľa povinnosťami
spoločníka. Pre porušovanie povinnosti konateľa, nie je možné spoločníka zo spoločnosti
vylúčiť, a to ani pri splnení všetkých ostatných náležitostí podľa § 149 Obch. zákonníka.
K podaniu žaloby podľa § 149 Obch. zákonníka je legitimovaná len spoločnosť , z ktorej
má byť spoločník vylúčený. K porušovaniu povinností spoločníka, ku kotrému dôjde po
podaní žaloby, sa prihliada len vtedy, ak sú už v dobe podania žaloby splnené podmienky
pre vylúčenie spoločníka..

Rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 14. 3. 1995, sp. zn. 7 Cmo 89/94

PR 12/1995, str. 496

Odôvodnenie:

Odvolací súd sa ztotožnil s námietkami odvolateľa, že súd prvého stupňa dospel
k nesprávnemu právnemu záveru, keď žalovaného vylúčil zo spoločnosti pre porušovanie
povinnosti, vytýkajúcich mu v žalobe. Povinnosti spoločníka spoločnosti s ručením
obmedzeným je nutné odlíšiť od povinnosti konateľa takej spoločnosti a to i vtedy, ak
spoločník vykonáva funkciu konateľa.

K jednotlivým výtkam odvolací súd konštatuje, že účasť na valnej hromade je
právom, nie povinnosťou spoločníka. Pokiaľ ide o ostatné výtky, týkajúce sa chovania
žalovaného vo funkcii konateľa spoločnosti.

 

4.6. Zánik účasti spoločníka v spoločnosti dohodou

 

Obchodný zákonník nemá výslovné ustanovenie o zániku účasti spoločníka
v spoločnosti s ručením obmedzeným dohodou. Táto možnosť je možná len zmenou
spoločenskej zmluvy ak súhlasia všetci spoločníci, alebo ak to zákon, alebo spoločenská
zmluvy pripúšťa, rozhodnutím valného zhromaždenia.


To znamená: zmeniť spoločenskú zmluvu za účelom uvoľnenia spoločníka zo
spoločnosti:

. Zmenou spoločenskej zmluvy z rozhodnutia všetkých spoločníkov vrátane
uvoľňovaného spoločníka príslušným dodatkom k spoločenskej zmluve
. Rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti, ak tento spôsob zrušenia
účasti spoločníka v spoločnosti spoločenská zmluva výslovne pripúšťa
a upravuje


Prejav vôle spoločníka obsahujúci jeho návrh zrušiť svoje členstvo v spoločnosti sa
v praxi označuje ako „výpoveď“. Ide v podstate o prejav vôle spoločníka, o jeho návrh na
jeho uvoľnenie zo spoločnosti.

Ak spoločenská zmluva nemá ustanovenie o možnosti zrušenia účasti spoločníka
v spoločnosti dohodou, je možné na základe návrhu spoločníka uvoľniť ho zo spoločnosti
len zmenou spoločenskej zmluvy za účasti všetkých spoločníkov vrátane spoločníka
navrhujúceho svoje uvoľnenie.

Ak spoločenská zmluva má ustanovenie, že o takomto návrhu rozhoduje valné
zhromaždenie, jeho kladné rozhodnutie bude akceptáciou návrhu a účasť spoločníka
v spoločnosti zanikne dohodou medzi spoločnosťou a spoločníkom. Rozhodnutie valného
zhromaždenia bude vyžadovať súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov.
V dôsledku zániku vkladu vystupujúceho spoločníka nesmie základné imanie klesnúť pod
zákonnú hranicu 5 000 eur.

 

4.7. Zánik účasti spoločníka v spoločnosti v dôsledku prevodu jeho obchodného
podielu (§ 115)

 

4.7.1.Prevod obchodného podielu

 

K prevodu obchodného podielu dochádza na základe zmluvy. Tento prevod
upravuje Obchodný zákonník zvláštny zmluvný typ – zmluva o prevode obchodného
podielu. Obchodný podiel sa však dá previesť i v rámci zmluvy o prevode podniku.

 

Zmena v osobe majiteľa obchodného podielu (príp. spoločného obchodného
podielu podľa (§ 114 ods.3) sa môže uskutočniť prevodom na inú osobu alebo prechodom
na právneho zástupcu.


Najčastejším spôsobom zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania
spoločnosti je prevod jeho obchodného podielu, pričom prevodca ručí spoločnosti za
splácanie vkladu nadobúdateľom.

Pritom môže ísť:

a) Prevod obchodného podielu na iného spoločníka; tento prevod je v zmysle zákona
prípustný vždy, teda nie je potrebné, aby ho výslovne pripúšťala aj spoločenská
zmluva; zákon však tento prevod viaže na súhlas valného zhromaždenia; keďže
ustanovenie zákona má dispozitívnu povahu, spoločenská zmluva môže určiť, že na
takýto prevod sa nevyžaduje súhlas žiadneho orgánu spoločnosti, alebo môže určiť,
že prevod je možný iba s predchádzajúcim súhlasom dozornej rady, ale takisto
možnosť prevodu obchodného podielu môže aj úplne vylúčiť; zmluvná voľnosť
spoločníkov v uvedenom prípade nie je ničím obmedzená;
b) Prevod obchodného podielu na tretiu osobu stojacu mimo spoločnosti; takýto
prevod nie je prípustný priamo zo zákona; je možný iba vtedy, keď ho spoločenská
zmluva pripúšťa; spoločenská zmluva môže tiež určiť, že na prevod sa vyžaduje
súhlas valného zhromaždenia; ak spoločenská zmluva prevod obchodného podielu
na tretiu osobu nepripúšťa, takýto prevod nie je možný ani vtedy, keď by s ním
súhlasilo valné zhromaždenie; v takom prípade by najskôr muselo dôjsť k zmene
spoločenskej zmluvy a až potom by bolo možné pristúpiť k prípadnému udeleniu
súhlasu na prevod zo strany valného zhromaždenia.

 

Ak je prevod obchodného podielu podmienený súhlasom valného zhromaždenia
a spoločenská zmluva neurčuje počet hlasov potrebných na prijatie rozhodnutia, vyžaduje
sa jednoduchá väčšina hlasov prítomných spoločníkov. Uvedené neplatí pri prevode
obchodného podielu v jednoosobovej spoločnosti.

Zmena v osobe spoločníka sa síce zapisuje do obchodného registra, tento zápis však vo
vnútornom vzťahu spoločnosti, t.j. z hľadiska nadobudnutia práv nového spoločníka, nemá
konštitutívny význam. Konštitutívna povaha zápisu do obchodného registra sa vzťahuje len
na prechod ručenia za záväzky spoločnosti na nového spoločníka. Do úvahy prichádza len
ručenie do výšky nesplateného vkladu. Vklad sa v tejto súvislosti považuje za nesplatený
aj vtedy, keď už fakticky došlo k jeho splateniu, avšak táto skutočnosť ešte nebola
zapísaná v obchodnom registri.

 

4.7.2.Zmluva o prevode obchodného podielu

Zmluvu o prevode obchodného podielu upravuje Obchodný zákonník v ustanovení
§ 115. Touto zmluvou sa dá previesť obchodný podiel úplatne aj bezúplatne.

Obchodný zákonník upravuje v ustanoveniach § 115 odst. 1 a 2 odlišné podmienky
pre prevod obchodného podielu na spoločníka a pre jeho prevod na tretiu osobu. Prevod
obchodného podielu na iného spoločníka je prípustný, vyžaduje však súhlas valného
zhromaždenia. Úprava v prvom odstavci je dispozitívna, pripúšťa množstvo riešení od
zákonnej úpravy, a to napr. určenie, že súhlas neudeľuje valné zhromaždenie, ale
spoločníci sami alebo iný orgán spoločnosti; vylúčenie nutnosti súhlasu valného
zhromaždenia, iného orgánu spoločnosti či spoločníkov samotných, alebo vylúčenie
možnosti prevodu na iného spoločníka vôbec. Z ustanovenia § 141 odst. 1 Obch.
zákonníka vyplýva, že o rozhodnutie valného zhromaždenia, ktorým sa udeľuje, či
neudeľuje súhlas s prevodom obchodného podielu, musí byť urobená notárska zápisnica.

V ustanovení § 130 Obch. zákonníka vyplýva, že takýto súhlas môže byť platne
udelený i na základe rozhodnutia spoločníka mimo valného zhromaždenia. Osoba
oprávnená zvolať valné zhromaždenie predloží návrh uznesenia spoločnosti spoločníkom
k vyjadreniu s oznámením lehoty, v ktorej majú učiniť písomné vyjadrenie. Nevyjadrí sa
spoločník v lehote, platí, že nesúhlasí. Osoba, ktorá predložila návrh uznesenia, potom
oznámi výsledky hlasovania jednotlivým spoločníkom. Väčšina sa počíta z celkového
počtu hlasov prislúchajúcim všetkým spoločníkom. Prejav vôle spoločníka, ktorý vysloví
súhlas s návrhom uznesenia, musí mať formu notárskej zápisnice.

Spoločenská zmluva však môže možnosť prevodu obchodného podielu na iného
spoločníka vylúčiť. Spoločenská zmluvy tiež môže upraviť niektoré podmienky pre prevod
obchodného podielu, nemôže však zmeniť predpísanú písomnú formu zmluvy, povinnosť
úradného overenia podpisov účastníkov, podstatné náležitosti zmluvy ani dôsledky
prevodu obchodného podielu. Prevod obchodného podielu na iného spoločníka sa dá
previesť, i keď je možnosť takéhoto prevodu spoločenská zmluva vyslovene neupravuje.

Náležitosti zmluvy o prevode obchodného podielu vymedzuje zákon, ktorý sa
vzťahuje tak na prípady, keď sa obchodný podiel prevádza na iného spoločníka, ako aj na
prípady, keď sa prevod uskutočňuje na tretiu osobu stojacu v spoločnosti.

 

Pri prevode obchodného podielu totiž nedochádza k zmene právneho postavenia
spoločnosti; spoločnosť po prevode obchodného podielu naďalej existuje ako samostatné
právnická osoba, t.j. samostatný subjekt práv a povinností, na rozdiel od situácie, keď


dochádza k predaju podniku, resp. jeho časti a podnik ako samostatný nositeľ práv
a povinností zaniká.

Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a pravosť
podpisov zmluvných strán musí byť osvedčená.

Ak sa obchodný podiel prevádza na osobu stojacu mimo spoločnosti zmluva musí
navyše obsahovať aj vyhlásenie nadobúdateľa, že pristupuje k spoločenskej zmluve.
Osvedčenie podpisov na uvedených zmluvách je namieste, pretože tieto zmluvy sa musia
preložiť registrovému súdu ako doklad, ktorým sa preukazujú zmeny registrovaných
skutočností.

Prevod obchodného podielu sa môže uskutočniť odplatne alebo bezodplatne. Do
úvahy prichádza aj zámena obchodných podielov.

Okrem osobitných náležitostí, ktoré upravuje Obchodný zákonník, zmluva
o prevode obchodného podielu ako právny úkon musí spĺňať aj všeobecné náležitosti
vyžadované na platnosť každého právneho úkonu. Z hľadiska jej určitosti
a zrozumiteľnosti musí byť v zmluve jednoznačne špecifikovaný prevádzaný obchodný
podiel a musí z nej byť zrejmé, či ide o prevod bezodplatný alebo odplatný.

Ak z ustanovení spoločenskej zmluvy vyplýva, že prevod obchodného podielu
podlieha súhlasu valného zhromaždenia, udelenie súhlasu treba považovať za podmienku
účinnosti (nie platnosti) zmluvy.

Pri príprave spoločenskej zmluvy treba venovať osobitnú pozornosť aj otázke
predkupného práva ostatných spoločníkov na obchodný podiel v prípade, keď niektorý zo
spoločníkov zamýšľa ukončiť účasť v spoločnosti prevodom obchodného podielu.

 

Judikatúra:

 

Zmluva o prevode obchodného podielu, súhlas valného zhromaždenia
spoločnosti s ručením obmedzeným s rozdelením obchodného podielu: § 115, § 117
Obch. zák.

Súhlas valného zhromaždenia s prevodom časti obchodného podielu zahrňuje
i súhlas s rozdelením obchodného podielu, ako aj jeho časť, ktorá sa prevádza, a to i keď
to nie je v uznesení valného zhromaždenia uvedené výslovne.

Zmluvu o prevode obchodného podielu podľa § 115 Obch. zák., môžeme využiť tak
ako pre úplatný, tak aj pre bezúplatný prevod. Aby bolo zmluva o prevode obchodného


podielu určitým právnym úkonom, musí byť z jeho obsahu zistiteľne, či úmysel účastníkov
smeroval k uzatvoreniu zmluvy o úplatnom alebo bezúplatnom prevode.

 

Uznesenie Najvyššieho súdu, zo dňa 7. 10. 1998, sp. zn. 1 Odon 110/97

SJ 3/1996, str. 106

_________________________________________________________________________

Odôvodnenie:

Ak valné zhromaždenie prijalo uznesenie: „Valné zhromaždenie súhlasí
s pristúpením nových spoločníkov do spoločnosti a prevodom 1/2 obchodných podielov na
nových spoločníkov“ dá sa z tohto uznesenia valného zhromaždenia dovodiť, že aj keď
valné zhromaždenie nerozhodlo o rozdelení obchodného podielu výslovne, z toho, že
výslovne rozhodla o prevode 1/2 obchodných podielov vyplýva, že súhlasila i s rozdelením
obchodných podielov prevodcu.

Obchodný zákonník upravuje v § 115 odst. 2 možnosť prevodu obchodného
podielu na tretiu osobu všeobecne, aby stanovil, či sa má obchodný podiel podľa tohto
ustanovenia prevádzať za úplatu, alebo bezúplatne. Pritom obchodný zákonník neupravuje
samostatne podmienky pre úplatný a bezúplatný prevod obchodného podielu. Z uvedeného
vyplýva, že zmluvu o prevode obchodného podielu upravenú v ustanovení § 115 obch.
zákonníka, sa dá uzatvoriť, tak o úplatnom, tak i o bezúplatnom prevode obchodného
podielu.

4.7.3.Právne účinky uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu

 

a) Účinnosť zmluvy medzi zmluvnými stranami


Medzi zmluvnými stranami je zmluva o prevode obchodného podielu účinná dňom
jej uzavretia, samozrejme, za predpokladu, že sama zmluva o prevode neurčuje inak.
Z titulu singulárnej sukcesie na nadobúdateľa v súvislosti s prevodom obchodného podielu
prechádzajú len tie práva a povinnosti, ktoré prislúchali prevodcovi.

 

b) Účinky prevodu voči spoločnosti


Zmluva o prevode obchodného podielu sa voči spoločnosti spravidla stáva účinnou
dňom jej doručenia spoločnosti. Poznáme dve výnimky:

.
Zmluva o prevode obchodného podielu nemôže byť voči spoločnosti účinná skôr,
ako sa stala účinnou medzi zmluvnými stranami

 



.
Ak je v zmysle zákona alebo spoločenskej zmluvy na prevod obchodného podielu
potrebný súhlas valného zhromaždenia a takýto súhlas bol udelený až po doručení
zmluvy o prevode spoločnosti, účinky prevodu obchodného podielu voči spoločnosti
nastanú až dňom udelenia súhlasu

 


Dňom účinnosti prevodu obchodného podielu voči spoločnosti sa zároveň
automaticky mení aj spoločenská zmluva. Keďže k zmene obsahu spoločenskej zmluvy
dochádza ex lege, nie je potrebné, aby valné zhromaždenie následne rozhodlo o zmene
spoločenskej zmluvy. Nevyžaduje sa ani následné podpísanie nového znenia spoločenskej
zmluvy zo strany všetkých spoločníkov.

 

c) Dôsledky nadobudnutia účinkov zmluvy voči spoločnosti, zmena v osobe
spoločníka


Ak nevznikli pochybnosti o tom, kedy nastávajú účinky prevodu obchodného
podielu voči spoločnosti, zákon ustanovuje, že tieto účinky nastanú až doručením účinnej
zmluvy o prevode spoločnosti. Dňom keď nastávajú účinky prevodu obchodného podielu
voči spoločnosti, sa nadobúdateľ obchodného podielu stáva spoločníkom a týmto dňom na
neho prechádzajú aj všetky práva a povinnosti spojené s nadobudnutým obchodným
podielom. Od tohto okamihu je nadobúdateľ oprávnený zúčastňovať sa na valnom
zhromaždení, podávať na ňom návrhy, hlasovať a pod.

 

d) Možnosť ďalšieho prevodu obchodného podielu pred zápisom zmeny v osobách
spoločníkov do obchodného registra v súvislosti s predchádzajúcim prevodom


Keďže zápis zmeny v osobách spoločníkov do obchodného registra má iba
deklaratórny význam, možno jednoznačne konštatovať, že k prevodu obchodného podielu
na ďalšieho nadobúdateľa môže dôjsť aj skôr, než bola zmena v osobách spoločníkov
súvisiaca s predchádzajúcim prevodom podielu zapísaná do obchodného registra.

Ak teda aj po viacnásobnom prevode obchodného podielu je v obchodnom registri
ako spoločník ešte stále zapísaný pôvodný vlastník obchodného podielu, bez ohľadu na
počet následne vykonaných prevodov toho istého obchodného podielu a bez ohľadu na
s tým súvisiace skutočné zmeny v osobách spoločníkov, za záväzky spoločnosti voči
veriteľom ručí stále pôvodný vlastník obchodného podielu.

Konateľ je povinný oznámiť túto zmenu najneskôr do 30 dní od nadobudnutia
účinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu voči spoločnosti.

 


Judikatúra:

 

R 123/1999: Súd nemôže predbežným opatrením zakázať registrovanému súdu
vykonať zápis spoločnosti v obchodnom registri.

V konaní vo veciach obchodného registra, ktoré sa začína na návrh fyzickej osoby
alebo právnickej osoby, ktorej sa zápis v registri týka, alebo osôb oprávnených na to podľa
zákona, nemožno predbežným opatrením súdu odňať právomoc registrovanému súdu
o návrhu rozhodnúť, v dôsledku čoho je ustanovenie § 76 ods. 2 OSP nepoužiteľné.

Súd v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu nemôže
predbežným opatrením určiť, že až do právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti zmluvy
o prevode obchodného podielu sú spoločníkmi spoločnosti tí spoločníci, ktorí nimi boli
pred uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu a v pomere podielov pred prevodom
obchodného podielu.

R 32/2002: Právo na vyrovnávací podiel spoločnosti obchodnej spoločnosti
nevznikne, ak jeho účasť v spoločnosti nezruší súd, alebo ak zo spoločnosti nie je vylúčený.
Obchodný podiel v zmysle ustanovenia § 115 ods. 3 OBZ možno previesť odplatne alebo
bezodplatne.

R 26/2003: Účinnosťou zmluvy o prevode obchodného podielu voči spoločnosti sa
mení zo zákona spoločenská zmluva, k tejto zmene už nie sú potrebné ďalšie právne
skutočnosti.

Výrok rozsudku, ktorým sa rozhoduje o určení, že žalobca je spoločníkom
obchodnej spoločnosti, musí obsahovať údaj o výške jeho vkladu, ktorý sa zapisuje do
obchodného registra, inak tento rozsudok nie je vykonateľný.

 

4.7.4.Dedenie obchodného podielu

 

Ustanovenia § 116 odst. 2 Obch. zákonníka určuje, že sa obchodný podiel dedí.
Pretože je spoločnosť s ručením obmedzeným spoločnosťou, v ktorej nie je obvyklé
osobné pracovné zapojenie spoločníka do činnosti spoločnosti, jeho povinnosť ukladá
spoločenská zmluva. Dáva zákon spoločníkom tejto spoločnosti možnosť ovplyvňovať
zloženie spoločníkov, a to nie len pri prevode obchodného podielu, ale i pri dedení. Pre
spoločnosť môže byť veľmi dôležité, aby sa spoločníkom, nestal dedič, ktorý nie je
schopný zapojiť sa do činnosti spoločnosti. Poprípade k nemu nie je ani ochotný. Preto


môžu spoločníci v spoločenskej zmluve vylúčiť dedenie obchodného podielu, tj. Určiť, že
sa dediči zomretého spoločníka nestanú spoločníkmi.

Podľa ustanovenia § 116 odst. 3 Obch. zákonníka hovorí, že ak obchodný podiel
zomretého spoločníka neprejde na dediča, použije sa obdobné ustanovenie § 113 odst. 5
a 6 Obch. zákonníka, tj. Smrťou spoločníka, uvoľnený obchodný podiel prejde na
spoločnosť, ktorá potom postupuje rovnako ako v prípade vylúčenia spoločníka zo
spoločnosti. Dedičovi potom vzniká, podľa ustanovenia § 150 odst. 1 Obch. zákonníka
voči spoločnosti právo na vyrovnací podiel.

Dedič nemôže dedenie obchodného podielu ovplyvniť inak ako tým, že odmietne
celé dedictvo. Ak dedictvo neodmietne a spoločenská zmluva nevylučuje dedenie
obchodného podielu, stáva sa dedič, okamžikom smrti zomretého spoločníka,
spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným.

Dedič sa môže domáhať zrušením svojej účasti v spoločnosti súdom, nie len že po
ňom spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom. Pri uplatnení tohto práva stanoví
zákonom trojmesačnú prekluzívnu lehotu, ktorá začína bežať právnej moci rozhodnutia
súdu o dedictve. Dedič, ktorý sa domáha zrušenia účasti v spoločnosti súdom, nie je
povinný sa osobne podieľať na činnosti spoločnosti, ani keď spoločenská zmluva takú
povinnosť ustanovuje.

 

4.7.5.Prechod obchodného podielu pri zániku účasti spoločníka s právnym
nástupcom

 

Tento spôsob zániku účasti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným sa týka
spoločníka, ktorou je právnická osoba. K zániku obchodnej spoločnosti so sídlom
v Slovenskej republike s právnym nástupcom môže dôjsť prevodom obchodného imania na
spoločníka alebo rozdelením.

Ustanovenie § 116 odst. 1 Obch. zákonníka určuje, že zánikom právnickej osoby
s právnym nástupcom prechádza obchodný podiel na jeho právneho nástupcu. Rovnako
ako u dedenia však môže spoločenská zmluva prechod obchodného podielu na právneho
zástupcu vylúčiť. Ak sa tak stane, prechádza zánikom právnickej osoby, ktorá je
spoločníkom, obchodný podiel na spoločnosti s ručením obmedzeným, o jeho obchodný
podiel sa jedná, a spoločnosť musí podľa ustanovenia § 150 odst. 1 a 3 Obch. zákonníka
vyplatiť právnemu nástupcovi vyporiadací podiel. S obchodným podielom, ktorý na neho


takto prešiel, potom spoločnosť s ručením obmedzeným podľa ustanovenia § 116 odst. 3
Obch. zákonníka naloží rovnako, ako pri vylúčení spoločníka.

Pokiaľ by právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu, je nutná likvidácia, pri
ktorej prevádza právne úkony menom zrušenej právnickej osoby jej likvidátor. Sporné je
použitie ustanovenia § 116 odst. 3, pretože vyporiadací podiel sa má vyplatiť až právnemu
nástupcovi zrušenej právnickej osoby. Pokiaľ tento právny nástupca neexistuje, chýba tu
subjekt oprávnený požadovať vyporiadanie zo spoločnosti. Prevod je zásadne možný na
ostatných spoločníkov alebo na niektorého, či niektorých z nich, poprípade na tretie osoby,
nie však na spoločnosť samu. V prípade, že nebude prevod obchodného podielu zrušenej
právnickej osoby – spoločníka spoločnosti možný, neostáva nič len požiadať súd, aby
účasť spoločníka na spoločnosti zrušil. Návrh by podal menom zrušenej právnickej osoby
– spoločníka jej likvidátor. Do likvidačného zostatku by potom náležal vyporiadací podiel
a s uvoľneným obchodným podielom by spoločnosť naložila podľa ustanovenia § 113 odst.
5. a 6.

 

4.8.Vylúčenie spoločníka valným zhromaždením

 

Pri vylúčení spoločníka, ktorý nesplatil včas svoj splatný vklad alebo jeho časť,
musí spoločnosť vždy dodržať postup stanovený v § 113 odst. 3 a 4 Obch. zákonníka inak
bude vylúčenie neplatné.

Ak spoločnosť hodlá použiť postup pri vylúčení spoločníka podľa § 113 Obch.
zákonníka, musí najprv spoločníka, ktorý je v oneskorení so splácaním vkladu alebo jeho
časti, vyzvať, aby svoju povinnosť v určitej lehote splnil a súčasne mu oznámiť, že ak
vklad v určenej lehote nesplatí, bude predložený valnému zhromaždeniu, návrh na jeho
vylúčenie zo spoločnosti. Dodatočná lehota poskytnutá pre splácanie vkladu alebo jeho
časti nesmie byť kratšia ako 3 mesiace.

Výzvu spoločníkovi činia menom spoločnosti jeho konatelia, alebo osoby nimi
splnomocnené. O tom, či spoločník, ktorý ani v dodatočne stanovenej lehote nesplatí svoj
splatný vklad, či jeho splatnú časť, bude skutočne vylúčený, rozhoduje valné
zhromaždenie. Pretože pri rozhodovaní o vylúčení spoločníka nepredpisuje Obchodný
zákonník povinnosť dosiahnuť aspoň dvojtretinovú väčšinu všetkých hlasov prítomných
spoločníkov a ustanovení § 141 odst. 1 Obch. zákonníka výslovne stanoví, že sa
rozhodovanie o vylúčení spoločníka nepovažuje za rozhodnutie o zmene spoločenskej
zmluvy, postačí k rozhodnutiu dosiahnutie nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných


spoločníkov. Spoločenská zmluva môže stanoviť vyšší počet hlasov potrebných
k vylúčeniu spoločníka. Pre prípad, že valné zhromaždenie rozhodne o vylúčení
spoločníka, určuje Obchodný zákonník postup pre nakladanie s obchodným podielom
vylúčeného spoločníka ( § 113 odst. 5 a 6 ).

Obchodný podiel vylúčeného spoločníka prechádza zo zákona na spoločnosť, ktorá
ju môže:

 

.
Previesť na iného spoločníka či iných spoločníkov, alebo
.
Previesť na tretiu osobu

 

O prevode obchodného podielu vylúčeného spoločníka rozhoduje valné zhromaždenie,
a to nadpolovičnou väčšinou prítomných spoločníkov. O rozhodnutí musí byť urobený
notársky zápis. O prevode uvoľneného obchodného podielu na spoločníka, či na tretiu
osobu uzatvára spoločnosť zmluvu o prevode obchodného podielu. Obchodný
zákonník výslovne nestanovuje, či je taký prevod podielov úplatný, či bezúplatný.
Vzhľadom k tomu, že vylúčenému spoločníkovi vznik podľa § 150 odst. 1 Obch.
zákonníka, právo na vyporiadací podiel, bude z pravidla prevod obchodného podielu
úplatný, inak by totiž spoločnosť musela vyporiadací podiel uhradiť z vlastných
zdrojov. Z ustanovenia § 150 odst. 1 a 2 Obch. zákonníka vyplýva, že aj keď prevodom
uvoľneného obchodného podielu nie je vylúčený spoločník, ale spoločnosť, vylúčený
spoločník ručí za splatenie vkladu nadobúdateľovi obchodného podielu.

Ak však nedôjde k prevodu obchodného podielu vylúčeného spoločníka na iného
spoločníka, alebo na tretiu osobu, musí valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo
dňa, kedy došlo k vylúčeniu spoločníka rozhodnúť buď:

.
Znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka, alebo
.
O tom, že ostatní spoločníci prevezmú vklad vylúčeného spoločníka
v pomere svojich obchodných podielov


Ak však spoločnosť v zákonom stanovenej lehote nerozhodne o znížení základného
imania alebo o tom, že vklad vylúčeného spoločníka prevezmú ostatní spoločníci,
môže ju súd i bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu ( § 113 odst. 6 Obch.
zákonníka)


Prevzatie obchodného podielu ostatnými spoločníkmi musí byť úplatné,
pričom cena obchodného podielu musí byť stanovená vo výške obchodného
podielu. So súhlasom všetkých spoločníkov môže byť stanovená vyššia cena.

Zákonným dôsledkom rozhodnutia valného zhromaždenia o prevzatí
obchodného podielu vylúčeného spoločníka ostatnými spoločníkmi je prechod
príslušných častí obchodného podielu na týchto spoločníkov. K tomuto prechodu
dochádza zo zákona a nie je teda treba uzatvárať zmluvu o prevode časti
obchodného podielu. Zatiaľ čo prevod obchodného podielu vylúčeného spoločníka
podľa § 113 odst. 5 Obch. zákonníka sa prevádza v dohode so spoločníkom
(spoločníkmi) alebo inou osobou nadobúdacou tento podiel, o prevzatí obchodného
podielu podľa § 113 odst. 6 Obch. zákonníka rozhoduje valné zhromaždenie.
Príslušná časť obchodného podielu, ktorá na ne pripadne, tú preberajú všetci
spoločníci, teda aj tí, ktorí na valnom zhromaždení hlasovali proti uzneseniu
o prevzatí časti obchodného podielu.

 

4.9.Vylúčenie spoločníka v kadučnom konaní pre nesplnenie vkladovej povinnosti

 

Nesplnenie povinnosti splatiť vklad včas (ako aj nesplnenie povinnosti prispieť
včas na úhradu strát) môže mať za následok:

a) Vznik povinnosti spoločníka zaplatiť úrok z omeškania vo výške 20%
z nesplatenej sumy
b) Vylúčenie spoločníka zo spoločnosti rozhodnutím valného zhromaždenia
v tzv. kadučnom konaní


Kadučným konaním sa označuje konanie vedúce k vylúčeniu spoločníka zo
spoločnosti rozhodnutím valného zhromaždenia pre neplnenie jeho povinnosti splatiť
vklad a má dve fázy:

1) V prvej fáze treba spoločníka, ktorý je v omeškaní s plnením vkladovej povinnosti,
vyzvať, a to pod hrozbou vylúčenia zo spoločnosti, aby svoju vkladovú (resp.
príplatkovú) povinnosť splnil v náhradnej lehote uvedenej vo výzve. Táto lehota
však nesmie byť kratšia ako tri mesiace.


Ak spoločník nesplní povinnosť splatiť vklad (alebo prispieť na úhradu strát)
napriek výzve pod hrozbou vylúčenia ani v náhradnej lehote, valné zhromaždenie
môže rozhodnúť o jeho vylúčení zo spoločnosti.


Vylúčenému spoločníkovi v súlade s § 150 ods.1. vzniká nárok na vyrovnácí
podiel, ktorí za predpokladu, že spoločenská zmluvy neurčí inak sa vypočíta
pomerom splateného vkladu vylúčeného spoločníka k splateným vkladom všetkých
spoločníkov.

 

4.10.Vyrovnávací podiel spoločníka

 

Týka sa zániku účasti spoločníka v spoločnosti v Obchodnom zákonníku 513/1991
Z.b. § 150, ktorý upravuje vyrovnanie sa spoločnosti so spoločníkom, ktorého účasť
v spoločnosti zrušil súd, ktorý bol zo spoločnosti vylúčený, alebo dedič spoločníka, na
ktorého neprešiel obchodný podiel. Môže ísť aj o prípady, kedy sa obchodný podiel stal
voľným a prešiel na spoločnosť.

Prípady, v ktorých dochádza k vyrovnaniu spoločnosti so spoločníkom realizáciou jeho
práva na vyrovnací podiel, ktorý je upravený v ustanovení § 150 a § 61 ods. 2 a 3. Na
vyrovnací podiel má nárok:

1) Spoločník, ktorému zanikne účasť v spoločnosti na základe dohody s ostatnými
spoločníkmi pre zmene právnej formy spoločnosti (§ 69b ods. 5 Obchodného
zákonníka),
2) Spoločník, ktorého účasť v spoločnosti zanikla z dôvodu vylúčenia pre nesplnenie
vkladovej povinnosti (§ 113 ods.4 Obchodného zákonníka)
3) Spoločník, ktorého obchodný podiel neprešiel na právneho nástupcu spoločníka ( §
116 ods. 1 Obchodného zákonníka),
4) Spoločník – dedič, ktorému súd zrušil účasť v spoločnosti ( § 116 ods. 2
Obchodného zákonníka),
5) Spoločník, ktorého účasť v spoločnosti zanikla z dôvodu vylúčenia pre nesplnenie
príplatkovej povinnosti ( § 121 ods. 1 in fine a § 113 ods. 4 Obchodného
zákonníka)
6) Spoločník, ktorého účasť v spoločnosti zanikla dohodou spoločníkov ( pozri § 141
Obchodného zákonníka),
7) Spoločník, ktorý prevzal vklad pri zvýšení základného imania a prevzatú vkladovú
povinnosť nesplnil, za čo bol vylúčený zo spoločnosti ( § 143 Obchodného
zákonníka),
8) Spoločník, ktorého účasť v spoločnosti na jeho návrh zrušil súd ( § 148 ods. 1
Obchodného zákonníka),



9) Spoločník, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, resp. návrh na vyhlásenie
konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku ( § 148 ods. 2 Obchodného
zákonníka),
10) Spoločník, ktorého obchodný podiel bol postihnutý exekúciou ( § 148 ods. 3
Obchodného zákonníka),
11) Spoločník, ktorý bol zo spoločnosti vylúčený rozhodnutím súdu pre závažné
porušenie jeho povinností ( § 149 Obchodného zákonníka)


Právo na výplatu vyrovnávacieho podielu nemá spoločník, ktorého účasť v spoločnosti
zanikla z dôvodu prevodu obchodného podielu podľa ustanovenia § 115 Obchodného
zákonníka, a to ani v prípade, že obchodný podiel bol prevedený bezodplatne. Túto
skutočnosť potvrdila aj súdna prax.

 

Judikát

Právo na vyrovnací podiel spoločníkovi obchodnej spoločnosti nevznikne, ak jeho
účasť v spoločnosti nezruší súd alebo ak zo spoločnosti nie je vylúčený.

Obchodný podiel v zmysle ustanovenia § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka je
možné previesť odplatne alebo bezodplatne ( rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 26.septembra 2001, sp.zn. 6 0bo 96/2001, ZbR. 32/2002)

 

Pokiaľ spoločenská zmluva neurčí inak, výška vyrovnacieho podielu sa určí na
základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce
účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti ak spoločenská
zmluva neurčuje inak. Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné až po uplynutí
troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky, ak spoločenská
zmluva alebo stanovy neurčia inak. Pri výpočte vyrovnacieho podielu sa nevychádza
z evidenčného stavu, v akom sú upísané vklady jednotlivých spoločníkov v spoločenskej
zmluve, ale sa vychádza z toho, v akej výške sú jednotlivé vklady splatené, a to jednak
u dotknutého spoločníka a jednak u ostatných spoločníkov.

Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od
schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky, alebo určenej v spoločenskej zmluve.
Nedodržanie doby splatnosti vyrovnacieho podielu určenej zákonom alebo spoločenskou
zmluvou znamená, že spoločnosť sa dostáva do omeškania a spoločník má nárok na úroky
z omeškania.


Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon, alebo spoločenská zmluvy
alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyplatenia vyrovnacieho podielu ( § 61 ods.3
Obchodného zákonníka).

Vyrovnací podiel sa vyplatí bývalému spoločníkovi alebo jeho dedičom alebo
právnym nástupcom. Výnimku z tejto zásady predstavujú tieto dva prípady:

1) ak účasť spoločníka zanikla v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok
spoločníka, jeho vyrovnací podiel sa vyplatí správcovi konkurznej podstaty,
2) ak účasť spoločníka v spoločnosti zanikla v dôsledku exekúcie na jeho obchodný
podiel, vyrovnací podiel sa vyplatí oprávnenému v rozsah vymáhanej pohľadávky
a jej príslušenstva.
3)
5. PROBLÉMY SPOJENÉ S APLIKÁCIOU PRÁVNEJ ÚPRAVY

 

5.1.Aplikácia ustanovenia § 149 Obchodného zákonníka

 

S aplikáciou právnej úpravy týkajúca sa problematiky zániku spoločníckeho vzťahu
spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným sú spojené určité problémy. Právna
úprava nie vždy jasne rieši tieto prípady, tie je nutné posudzovať vždy prípad od prípadu
podľa konkrétnej situácie.

Z príslušných rozhodnutí Najvyšších súdov Slovenskej republiky, je zrejmé pri
uplatňovaní ustanovenia § 149 Obch. zákonníka, podľa neho sa môže spoločnosť domáhať
súdnou cestou, vylúčiť spoločníka, je vždy nutné, postupovať s ohľadom na situáciu
konkrétneho prípadu. Je nutné posúdiť, či sa v konkrétnom prípade skutočne jednalo o
„závažné porušenie povinnosti spoločníkom“, na základe ktorého sa môže spoločnosť
domáhať vylúčenia spoločníka súdom.

 

Treba však vychádzať z úvahy, že pokiaľ spoločenská zmluvy spoločníkovi mimo
ručenia a povinnosti splatiť vklad, iné povinnosti nestanoví, neznamená to, že spoločník už
nemá žiadne iné povinnosti. Spoločník podpisom spoločenskej zmluvy mimo iného
vyjadruje súhlas s podnikaním spoločnosti v obore, alebo činnosti v spoločenskej zmluve,
ktoré sú v nej uvedené. Spoločnosť s ručením obmedzeným je obchodná spoločnosť,
právnickou osobou založenou za účelom podnikania, ak nie je v spoločenskej zmluve
uvedené, že je založená za iným účelom. V § 2 odst. 1 Obch. zákonníka je podnikanie
definované ako „sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne podnikateľom vo vlastnom


mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku“. Pokiaľ teda nie je
spoločnosť s ručením obmedzeným založená za iným účelom než je podnikanie, je jej
hlavným cieľom dosiahnutie zisku. Zvyšovanie zisku, znižovanie strát a možnosť rozvoja
podnikania je cieľom dosiahnutia zisku. Zvyšovanie zisku, znižovanie strát a možnosť
rozvoja podnikania je cieľom nie len spoločnosti, ale aj jej spoločníkov. Z tohto môžeme
vyvodzovať, že pokiaľ niektorý zo spoločníkov bráni v rozvoji spoločnosti, znemožňuje,
alebo zťažuje spoločnosti jej činnosť, čím znemožňuje dosiahnutie jeho základného cieľa,
môžeme toto chovanie považovať za závažné porušenie povinnosti spoločníka,
a spoločnosť sa môže domáhať vylúčenia spoločníka súdom podľa ustanovenia § 149
Obch. zákonníka.

 

Tiež prípad, keď spoločníci poskytujú údaje z dokladov o hospodárení spoločnosti
tretím osobám, nemusí ísť vždy o závažné porušenie povinnosti spoločníka. A to aj vtedy,
pokiaľ sa v spoločenskej zmluve zaviazal zachovávať obchodné tajomstvo. Záleží však od
účelu, pre ktorý boli údaje o hospodárení spoločnosti použité a akým osobám boli
informácie poskytnuté. Spoločníci majú právo nahliadať do dokladov spoločnosti, tj. právo
zoznámiť sa so všetkými údajmi, týkajúcimi sa spoločnosti bezprostredne, kedykoľvek, nie
len prostredníctvom správ štatutárneho orgánu predkladaných valnej hromade. Toto právo
nepochybne zahrňuje i právo, tieto údaje v rámci kontroly činnosti spoločnosti –
kontrolovať – inak by totiž priznanie práva nahliadať do dokladov spoločnosti a práva
kontrolovať jej činnosť nemalo pre spoločníkov žiadny praktický význam. Ak však,
v rámci takejto kontroly spoločník poskytne údaje zistené z dokladov spoločnosti osobe,
ktorá má odborné znalosti k ich odbornému posúdeniu a súčasne je viazaná ohľadne
poskytnutých údajov povinnosťou mlčanlivosti, za účelom takéhoto posúdenia, nie je
poskytnutie takýchto údajov, porušením povinnosti, neposkytovať údaje z dokladov
spoločnosti tretím osobám.

 

Ďalším prípadom, ktorým je nutné posudzovať vo všetkých súvislostiach
konkrétneho prípadu, je tiež porušenie spoločníka, čo sa týka zákazu konkurencie.

Ak získa spoločník, ktorý je súčasne konateľom a ktorý nepodniká pod svojím
menom, v rovnakom odbore ako spoločnosť „na svoje meno“ licenciu na činnosť, ktorú
prevádzkuje spoločnosť nemusí byť toto považované za porušenie zákazu konkurencie.
A to napríklad v prípade, že by spoločnosť nemohla túto licenciu z rôznych dôvodov
získať.


Ustanovenia § 136 odst. 1 Obch. zákonníka obsahuje činnosti konateľa, ktoré sú
považované za porušenie zákazu konkurencie. Jedná sa o:

. podnikanie v odbore rovnakom, alebo obdobnom odbore podnikania
spoločnosti;
. sprostredkovanie alebo obstaranie pre iné osoby obchody spoločnosti
. účasť na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným
ručením, alebo ako ovládajúca osoba inej osoby s rovnakým, alebo
podobným predmetom podnikania; a
. výkon činností ako štatutárneho orgánu, alebo člena štatutárneho orgánu
alebo iného orgánu právnickej osoby s rovnakým alebo obdobným
predmetom podnikania, s výnimkou koncernu

 

Vyššie uvedený prípad bolo možné tiež posudzovať ako „podnikanie v odbore
rovnakom, alebo obdobnom odbore podnikania spoločnosti“. V § 2 odst. 1 Obch.
zákonníka je podnikanie definované ako „sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku“.
V uvedenom prípade však spoločník – konateľ, nepodnikal vlastným menom a na vlastnú
zodpovednosť. Spoločník len získal licenciu „ na svoje meno“, ale podnikal menom
spoločnosti a na jej zodpovednosť a tiež všetok prospech z tejto činnosti plynul
spoločnosti. Preto tento prípad nemôžeme posudzovať ako závažné porušenie spoločníka
podľa ustanovenia § 149 Obch. zákonníka.

 

5.2.Aplikácia ustanovenia § 148 Obchodného zákonníka

 

Ustanovenie § 148 Obchodného zákonníka upravuje jeden zo spôsobov zániku
účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, a to zrušenie účasti spoločníka
súdom.

Rovnaké účinky ako zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom má
i prehlásenie konkurzu na majetok spoločníka, zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu
pre nedostatok majetku alebo právomocné nariadenie výkonu rozhodnutia postihnutým
obchodným podielom spoločníka v spoločnosti alebo vydanie exekučného príkazu
k postihnutému obchodnému podielu spoločníka v spoločnosti po právnej moci uznesenie
o nariadení exekúcie.


V prípade, že má spoločnosť iba jedného spoločníka, nemá vyhlásenie konkurzu na
jeho majetok rovnaké účinky ako zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom.


Späť na zoznam článkov
Zatvoriť

K článku neboli pridané žiadne komentáre vložiť nový komentár

Ponúkame legálne likvidácie a konkurzy spoločností v súlade so všetkými zákonmi.

Neposkytujeme právne poradenstvo alebo právne služby a preto informácie nemajú charakter právneho poradenstva, teda nemôžu byť za také považované. V prípade realizácie právnych služieb sú realizované prostredníctvom advokátskej kancelárie a v prípade odborných vyjadrení v oblasti účtovníctva sú realizované daňovým poradcom. 

Nie sme plátcami DPH. Zmluvné a fakturačné údaje sú uvedené na stránke "kontakt"