Uplatnenie odporovacieho práva v konkurznom konaní

Z ust. § 62 ods. 2 ZoKR vyplýva, že odporovacie právo sa musí uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. Odporovať možno zásadne právnym úkonom len v rozsahu primeranom riadne prihláseným pohľadávkam veriteľov, a nie v rozsahu podstatne prevyšujúcom súhrn týchto pohľadávok

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Rastislava Vranku, v právnej veci žalobcu: Slovenská správcovská a
reštrukturalizačná, k.s. so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, kancelária správcu so
sídlom Gen. M. R. Štefánika 379/19, Trenčín, správcu úpadcu REALITY - HOTELS a.s. v konkurze so
sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum I. 1420/141, IČO: 36 345 997, proti žalovaným: 1/ Z. M., bytom
F., Dr. N. XXXX, U. republika, 2/ Q. - X6 CZ, s.r.o. so sídlom Uherský Brod, Námestie 1. máje 1605, IČ:
277 24 298, Česká republika, obaja právne zastúpení A.. A. F., advokátom so sídlom v R., H.. sv. B.
XX/XX, o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 30. apríla 2012, č.k. 39Cbi/4/2009-64, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania 79,60 eur do 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám A.. A. F., advokáta.
odôvodnenie:
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným
domáhal, aby súd určil, že právny úkon - kúpna zmluva uzavretá dňa 13.11.2006 medzi úpadcom a
žalovaným 1/, na základe ktorej žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k.ú. Bánovce nad Bebravou zapísaným na LV č. XXXX, je voči veriteľom v
konkurznom konaní na majetok úpadcu neúčinný a zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému 2/
vydať do všeobecnej podstaty úpadcu tieto nehnuteľnosti a náhradu trov konania. O trovách rozhodol
tak, že žalovaným 1/, 2/ priznal náhradu trov konania 327,05 eur pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia, ktorú je žalobca povinný zaplatiť A.. A. F., advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd po právnej stránke svoje rozhodnutie posúdil s poukazom na ust. § 118a ods. 1 O.s.p. a tiež s
poukazom na ust. § 57 ods. 1, 2, 4, § 60 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 2, 4 a § 63 ods. 1 zák. o konkurze a
reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z. Súd prvého stupňa v prvom rade skúmal včasnosť podania žaloby. V
danej veci sa deň 10.07.2008 považuje za deň začatia konkurzného konania a 18. september 2008 sa
považuje za deň vyhlásenia konkurzu. Lehota podľa § 57 ods. 2 ZoKR začala plynúť dňom 19.09.2008
a uplynula dňom 19.03.2009. Dňom 20.03.2009 nastali prekluzívne účinky zániku práva odporovať
právnemu úkonu. Žaloba došla na súd dňa 17.03.2009, tzn. v zákonnej lehote. Zároveň súd dospel k
záveru, že naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je daný tým, že zákon o konkurze a
reštrukturalizácii ustanovuje, že ak povinná osoba právo odporovať právnemu úkonu písomne neuzná,
môže správca alebo veriteľ uplatniť toto právo len na súde. Aktívna legitimácia žalobcu je daná § 57
ods. 1 ZoKR a vyplýva z jeho postavenia ustanoveného správcu majetku úpadcu v konkurze úpadcu. V
danej veci sa žalobca domáha, aby súd určil, že konanie úpadcu, tzn. právny úkon predstavujúci
uzavretú kúpnu zmluvu zo dňa 13.11.2006 medzi úpadcom a žalovaným 1/ je voči konkurzným

veriteľom právne neúčinný. Žalobca v konaní do skončenia prvého pojednávania v právnej veci
Súd po právnej stránke svoje rozhodnutie posúdil s poukazom na ust. § 118a ods. 1 O.s.p. a tiež s
poukazom na ust. § 57 ods. 1, 2, 4, § 60 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 2, 4 a § 63 ods. 1 zák. o konkurze a
reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z. Súd prvého stupňa v prvom rade skúmal včasnosť podania žaloby. V
danej veci sa deň 10.07.2008 považuje za deň začatia konkurzného konania a 18. september 2008 sa
považuje za deň vyhlásenia konkurzu. Lehota podľa § 57 ods. 2 ZoKR začala plynúť dňom 19.09.2008
a uplynula dňom 19.03.2009. Dňom 20.03.2009 nastali prekluzívne účinky zániku práva odporovať
právnemu úkonu. Žaloba došla na súd dňa 17.03.2009, tzn. v zákonnej lehote. Zároveň súd dospel k
záveru, že naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je daný tým, že zákon o konkurze a
reštrukturalizácii ustanovuje, že ak povinná osoba právo odporovať právnemu úkonu písomne neuzná,
môže správca alebo veriteľ uplatniť toto právo len na súde. Aktívna legitimácia žalobcu je daná § 57
ods. 1 ZoKR a vyplýva z jeho postavenia ustanoveného správcu majetku úpadcu v konkurze úpadcu. V
danej veci sa žalobca domáha, aby súd určil, že konanie úpadcu, tzn. právny úkon predstavujúci
uzavretú kúpnu zmluvu zo dňa 13.11.2006 medzi úpadcom a žalovaným 1/ je voči konkurzným
veriteľom právne neúčinný. Žalobca v konaní do skončenia prvého pojednávania v právnej veci
nepredložil kúpnu zmluvu zo dňa 13.11.2006, keď podľa tvrdení žalovaných 1/, 2/ malo ísť o kúpnu
zmluvu zo dňa 02.11.2006, ktorej vklad mal byť povolený správou katastra dňa 13.11.2006. Rovnako
žalobca nepredložil prihlášky, ktorými si veritelia ako účastníci konkurzného konania riadne a včas
prihlásili svoje pohľadávky voči úpadcovi na preukázanie tohto zákonného predpokladu
odporovateľnosti. V dôkaznej povinnosti účastníkov konania boli na strane žalobcu tvrdenie a
označenie pohľadávky veriteľa existujúcej v čase urobenia právneho úkonu, ktorú mal úpadca jeho
uskutočnením ukrátiť podľa § 57 ods. 4 ZoKR a na strane žalovaného 1/ v tvrdení a označení dôkazov
o tom, že dlžník nebol v úpadku a o neexistencii úmyslu dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok
veriteľov, alebo to, že o úmysle dlžníka nevedel. V prejednávanej veci nepreukázanie pohľadávky
veriteľa úpadcu, ktorý riadne a včas prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu existujúcej v čase urobenia
právneho úkonu, ktorou mal úpadca uskutočnením právneho úkonu ukrátiť svojich veriteľov ako
všeobecného predpokladu odporovateľnosti, je rozhodujúcou okolnosťou pre ďalšie skúmanie dôkazu
opaku. Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
úpadcom a žalovaným 1/. V čase pred vyhlásením konkurzu však došlo k prevodu označených
nehnuteľností na tretie osoby, z čoho teda vyplýva, že sa mal žalobca domáhať neúčinnosti aj voči
týmto osobám, v tomto prípade voči žalovanému v 2/ rade. Z petitu žaloby vyplýva, že nehnuteľnosti,
ktorých vydania sa žalobca v konaní domáha proti žalovanému, nie sú evidované na LV č. XXXX k.ú.
Bánovce nad Bebravou. Rozhodnutie súdu o neúčinnosti právneho úkonu oprávňuje správcu zapísať
majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu do súpisu majetku a tento
majetok speňažiť. Z ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a § 132 O.s.p. vyplýva, že občianske súdne konanie je
ovládané prejednávacou zásadou s tým, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesením dôkazného bremena postihuje účastníka
nepriaznivým následkom v podobe neúspechu. Žalobca v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu
nepreukázal všeobecné a ani osobitné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu v konkurznom
konaní, a preto súd žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
za prípravu a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 11.04. a 30.04.
2012, vrátane 20% DPH, spolu vo výške 327,05 eur.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje odôvodňoval ust. § 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Pokiaľ súd dôvodil, že žalobca nepreukázal pohľadávku veriteľa, ktorý riadne a včas si
ju uplatnil do konkurzu, poukázal na ust. § 19 ods. 1 zák. 222/2004 Z.z. o DPH a § 77 ods. 1 § 78 ods.
1 veta prvá citovaného zákona. V konkurze na majetok úpadcu si prihlásil riadne a včas svoje
pohľadávky veriteľ Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Daňový úrad
Dubnica nad Váhom. Prihláškou pohľadávky zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. 48 si
veriteľ prihlásil pohľadávku z titulu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za obdobie IV.
štvrťroka 2005 vyplývajúcu z platobného výmeru zo dňa 16.01.2008. Prihláškou pohľadávky zapísanej v
konečnom zozname pohľadávok pod č. 49 si veriteľ prihlásil pohľadávku z titulu daňového nedoplatku
za III. štvrťrok 2005 vyplývajúci z platobného výmeru zo dňa 16.01.2005. V súlade s ustanoveniami
zákona o dani z pridanej hodnoty vznikla úpadcovi daňová povinnosť dodaním tovaru a zároveň
úpadcovi vznikla povinnosť priznať a zaplatiť daň do 25 dní od skončenia kalendárneho mesiaca. Z
tohto potom vyplýva, že v čase uzavretia odporovateľného právneho úkonu mal úpadca neuhradené

záväzky voči daňovému úradu, ktoré si tento veriteľ prihlásil do konkurzu a ktoré boli napadnutým
právnym úkonom ukrátené. Žalobca má za to, že následné rozhodnutie daňového úradu o určení výšky
nezaplatenej dane nemá vplyv na posúdenie momentu vzniku záväzku úpadcu z titulu nepriznania a
nezaplatenia dane z pridanej hodnoty, keď povinnosťou je zaplatiť daň priamo zo zákona a nie až na
základe rozhodnutia správcu dane. Pokiaľ ide o identifikáciu nehnuteľnosti v podanej žalobe, ktorá má
byť predmetom vydania, žalobca má za to, že tieto boli identifikované dostatočným spôsobom.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní 1/, 2/, ktorí žiadali rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na skutočnosť, že
súd prvého stupňa za zásadný dôvod zamietnutia odporovacej žaloby považoval tú skutočnosť, že
nedošlo k preukázaniu pohľadávky veriteľa úpadcu, ktorý včas a riadne prihlásil do konkurzu svoju
pohľadávku existujúcu v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu, ktorá by bola týmto právnym
úkonom ukrátená a nebolo tak preukázané ani to, že by došlo k samotnému ukráteniu konkrétnej
pohľadávky ako všeobecných predpokladov odporovateľného právneho úkonu. Žalobca správnosť
záveru spochybňuje tým, že prihlásené pohľadávky veriteľa Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo
SR Banská Bystrica, Daňový úrad Dubnica nad Váhom sú pohľadávky veriteľa, ktoré existovali v čase
urobenia odporovateľného právneho úkonu. Úpadca však povinnosť vyplývajúcu pre neho ako platiteľa
základe rozhodnutia správcu dane. Pokiaľ ide o identifikáciu nehnuteľnosti v podanej žalobe, ktorá má
byť predmetom vydania, žalobca má za to, že tieto boli identifikované dostatočným spôsobom.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní 1/, 2/, ktorí žiadali rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na skutočnosť, že
súd prvého stupňa za zásadný dôvod zamietnutia odporovacej žaloby považoval tú skutočnosť, že
nedošlo k preukázaniu pohľadávky veriteľa úpadcu, ktorý včas a riadne prihlásil do konkurzu svoju
pohľadávku existujúcu v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu, ktorá by bola týmto právnym
úkonom ukrátená a nebolo tak preukázané ani to, že by došlo k samotnému ukráteniu konkrétnej
pohľadávky ako všeobecných predpokladov odporovateľného právneho úkonu. Žalobca správnosť
záveru spochybňuje tým, že prihlásené pohľadávky veriteľa Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo
SR Banská Bystrica, Daňový úrad Dubnica nad Váhom sú pohľadávky veriteľa, ktoré existovali v čase
urobenia odporovateľného právneho úkonu. Úpadca však povinnosť vyplývajúcu pre neho ako platiteľa
dane z pridanej hodnoty z príslušných ustanovení zákona 222/2004 Z.z. splnil, avšak správca dane v
rámci neskôr vykonanej daňovej kontroly rozhodol o vyrubení daňového nedoplatku úpadcovi určeného
podľa pomôcok, pričom tieto rozhodnutia správcu dane, na základe ktorých potom ako veriteľ prihlásil
uvedené pohľadávky do konkurzu a na ktoré poukázal aj žalobca v podanom odvolaní, boli po
vyhlásení konkurzu v celom rozsahu zrušené, až v priebehu konkurzného konania boli vydané nové
rozhodnutia o určení daňovej povinnosti. Daň vyplývajúca z rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo
vydané a aj nadobudlo právoplatnosť až po vyhlásení konkurzu, môže s poukazom na ust. § 87 ods. 2
ZoKR takto predstavovať len pohľadávku proti podstate až na základe právoplatného rozhodnutia o
určení dane týmto spôsobom a nemôže ísť o pohľadávku správcu dane. Platobné výmery, z ktorých
žalobca odvodzuje svoj nárok, boli neskôr zrušené a nahradené platobnými výmermi vydanými až v
priebehu konkurzného konania. Poukázal tiež na ust. § 118a ods. 1 O.s.p., kde bolo povinnosťou
preukázať existenciu prihlásenej pohľadávky veriteľa v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu
a tiež preukázať, že by k samotnému ukráteniu takýmto právnym úkonom došlo. Pri tom je rozhodujúci
stav v čase uskutočnenia pôvodného právneho úkonu, ktorým dlžník previedol svoj majetok na ďalšiu
osobu. Právny úkon, tzn. kúpna zmluva bola uskutočnená dňa 13.11.2006 s tým, že pohľadávka je
judikovaná v konečnom dôsledku až rozhodnutiami správcu dane vydanými po začatí konkurzného
konania, a teda nemôže ísť o pohľadávku, ktorá by v čase pôvodného prevodu majetku dlžníka na
ďalšiu osobu existovala. Z petitu žaloby zároveň vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti
len kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a žalovaným 1/, hoci už z obsahu podanej žaloby je
zrejmá vedomosť žalobcu o existencii ďalšieho právneho úkonu, na základe ktorého došlo k prevodu
príslušných nehnuteľností zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ ešte pred vyhlásením konkurzu na
majetok úpadcu. Právo odporovať právnemu úkonu nebolo podanou žalobou uplatnené riadne a včas aj
proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo. Z
ust. § 62 ods. 2 ZoKR totiž vyplýva, že odporovacie právo sa musí uplatniť proti všetkým právnym
predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. Keďže žalobca takto
nepostupoval a právo odporovať právnemu úkonu uplatnil len vo vzťahu k právnemu úkonu medzi
dlžníkom a žalovaným 1/ a ďalšiemu právnemu úkonu neodporoval, podaná žaloba je aj z tohto dôvodu
nedôvodná. Za uplatnenie odporovateľnosti nemožno považovať požiadavku žalobcu v podanej žalobe
na uloženie povinnosti žalovanému 2/ vydať nehnuteľnosti do všeobecnej podstaty úpadcu. Okrem toho
žalobca v danej žalobe neuvádza žiadne konkrétne tvrdenia o tom, že by kúpna cena, za ktorú boli v

konečnom dôsledku príslušné nehnuteľnosti prevedené na žalovaného 1/, bola s ohľadom na všetky
okolnosti právneho úkonu neprimerane nízka, nehovoriac už o označení dôkazov na preukázanie
takejto skutočnosti. Okrem toho žalobca si uplatnil odporovateľnosť súbežne aj v ďalších konaniach,
ktoré sú vedené na Okresnom súde Trenčín, kde sa domáha určenia neúčinnosti ďalších právnych
úkonov. Žalobca v rámci dôkazov označených v konaní neuviedol žiadne tvrdenia a dôkazy čo sa týka
hodnoty príslušných nehnuteľností vo vzťahu k výške pohľadávok, ktorých uspokojenie by malo byť
ukrátené, ani čo sa týka primeranosti kúpnej ceny za príslušné nehnuteľnosti pri prevode z vlastníctva
úpadcu do vlastníctva ďalšej osoby. Odporovať možno zásadne právnym úkonom len v rozsahu
primeranom riadne prihláseným pohľadávkam veriteľov, a nie v rozsahu podstatne prevyšujúcom súhrn
týchto pohľadávok. Preto sa žalovaní 1/, 2/ tiež plne stotožnili aj so závermi súdu prvého stupňa o
procesnej neprípustnosti a nevykonateľnosti petitu žaloby.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 od.s 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p.
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého
stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke
správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že žalobca
odôvodňuje svoje odvolanie ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., kedy má za to, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, s čím sa odvolací súd nestotožňuje.
Za nesprávne právne posúdenie veci sa považuje mylná aplikácia výkladu právnej normy na zistený
skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno vôbec stotožniť. V
prejednávanej veci súd prvého stupňa použil správne všetky ustanovenia zákona, a to ustanovenia ako
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, tak aj príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,
týkajúce sa odporovateľnosti právnych úkonov.
V prejednávanej veci je to práve žalobca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že
správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že žalobca
odôvodňuje svoje odvolanie ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., kedy má za to, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, s čím sa odvolací súd nestotožňuje.
Za nesprávne právne posúdenie veci sa považuje mylná aplikácia výkladu právnej normy na zistený
skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno vôbec stotožniť. V
prejednávanej veci súd prvého stupňa použil správne všetky ustanovenia zákona, a to ustanovenia ako
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, tak aj príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,
týkajúce sa odporovateľnosti právnych úkonov.
V prejednávanej veci je to práve žalobca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že
nepreukázal, že v čase uzatvorenia odporovateľného právneho úkonu existovala pohľadávka voči
úpadcovi. Na preukázanie svojho tvrdenia žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy. Nie je
postačujúce, pokiaľ sa žalobca odvoláva na tú skutočnosť, že túto pohľadávku si veriteľ prihlásil
prihláškami, ktoré sú evidované pod č. 48 a 49 ako pohľadávka z titulu nedoplatku na dani z pridanej
hodnoty za obdobie VI. štvrťroka 2005, ako aj III. štvrťroka 2005. Žiaden dôkaz o existencii danej
pohľadávky sa v spise nenachádza. Pohľadávku správcu dane, predstavujúcu daňový nedoplatok
určený podľa pomôcok, nie je možné považovať za pohľadávku prihlásenú do konkurzu ako predpoklad
odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z., pretože rozhodnutie správcu dane, ako vyplýva
len z vyjadrenia žalovaných, bolo následne zrušené a bolo vydané nové rozhodnutie o určení daňovej
povinnosti úpadcu, čo nastal až po vyhlásení konkurzu.
Rovnako sa odvolací súd nestotožňuje so závermi žalobcu v tom smere, že dané nehnuteľnosti boli
identifikované dostatočným spôsobom. Ako správne konštatoval súd prvého stupňa, odvolací súd sa s
týmto konštatovaním v celom rozsahu stotožňuje, nehnuteľnosti, u ktorých sa domáha odporovateľnosti
právneho úkonu žalobca, nie sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. Bánovce nad Bebravou.
Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v otázke, ktorá je základom odvolania žalobcu, nevychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto odvolací súd nepovažoval za opodstatnený dôvod na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktorú uplatnil žalobca vo svojom odvolaní.
Vo zvyšku, ako bolo vyššie uvedené, odvolací súd v celom rozsahu v náväznosti na § 219 ods. 2
poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom
rozsahu stotožňuje.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

a úspešným žalovaným 1/, 2/ v odvolacom konaní bola priznaná odmena za právne zastupovanie za
jeden úkon právnej pomoci, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu podľa § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s
§ 13 ods. 2 vyhl. 655/2004 Z.z., vrátane režijného paušálu a 20% DPH, spolu vo výške 79,60 eur voči
žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.